Zakázané potraviny dodá Brazília či Turecko

Ruské embargo na potravinársku produkciu z Európy a USA pomôže ekonomicky krajinám BRICS.

Brazília mäso a sóju, Bielorusko a Nový Zéiand mlieko a syry, Čile
lososy a Turecko hydinu a ovocie. Takto by si mali podeliť uvoľnený
ruský trh krajiny, na ktoré sa nevzťahuje embargo na dovoz potravín.
Víťazom ťaženia do Ruska bude podľa ekonomických médií a analytikov
najmä Brazília. Už v prvých dňoch po zavedení embarga získalo od ruskej
vlády povolenie na vývoz-hovädzieho, kuracieho a bravčového mäsa 60
nových brazílskych mäsokombinátov. Miestna vláda porovnáva situáciu s
\“revolúciou\“ spred desiatich rokov, keď sa brazílskym firmám otvoril
čínsky komoditný trh. \“Je to veľmi čerstvé, ale predpokladáme, že naše
pozície v Rusku budú obsadzovať krajiny BRICS, \“tvrdí Martin Danielič,
šéf firmy Mečom, ktorá do Ruska vyvážala mäsové výrobky.

Prirodzená spolupráca

Rusko
už dnes patrí medzi najvýznamnejších odberateľov brazílskeho exportu.
Obe krajiny sú súčasťou ekonomického zoskupenia BRICS – spolu s Čínou,
Indiou a Južnou Afrikou, spoločným cieľom je oslabiť vplyv dolára a západných veľmocí.\“ \“Rusko prehlbuje vzťahy s BRICS, s Čínou majú v pláne spoločnú
centrálnu banku, a hoci je to primárne politické zoskupenie, od tohto
sa odvíjajú aj dobré ekonomické vzťahy,\“ hovorí analytik Capital Markets Miroslav Blahušiak.
Spolupráca je preto prirodzená. Ruská vláda však obchádza aj
veľvyslancov iných latinskoamerických krajín. Čile sa spomína ako
náhrada produkcie ovocia, tešia sa tiež miestni producenti lososieho
mäsa. Medzi hlavných vývozcov lososov do Ruska patrilo Nórsko, to je
však na čiernom zozname. \“Napríklad nórsky producent lososov Marin
Harvest padol po oznámení embarga na burze o 15 %,\“ hovorí Radoslav
Kasík z investičnej spoločnosti Across.

Rusi nestihnú

Hoci
ruská vláda pri vyhlásení sankcií hovorila o príležitosti pre ruských
farmárov, tí uvoľnený priestor zaplnia len ťažko. Je to otázka rokov,
nie mesiacov, zhodujú sa odborníci, pričom trvanie sankcií je
naplánované najviac na jeden rok. V oblasti mliekarenských výrobkov
dokážu ruskí producenti uspokojiť sotva 70 % spotreby federácie – Rusko
je najväčším dovozcom masla na svete a druhým najväčším importérom
syrov. Príležitosť tak budú mať Bielorusko, Nový Zéland, Srbsko či
Argentína. Významný rast exportu hydiny a produktov mora očakáva
Turecko, podľa vyhlásení miestnych úradov je krajina pripravená
uspokojiť aj dopyt Ruska po ovocí a zelenine. Turecko má dlhodobo záujem
o vstup do ázijskej colnej únie s Ruskom. Po vyhlásení embarga sa
zrýchlili rokovania o zjednodušení exportu tureckých potravín do Ruska.

Návrat
na trh Nahlas sa hovorí aj o vývoze tovaru, do Bieloruska, Srbska,
Moldavska či iných krajín, na ktoré sa embargo nevzťahuje, a následnom
prebalení a vývoze tovaru do Ruska. Reexport pripúšťa aj šéf humenského
Mecomu Martin Danielič. \“Mám dôvod sa domnievať, že aj naši kolegovia z
Ruska hľadajú cesty, ako pokračovať v biznise. Zatiaľ nás nikto
neoslovil, ale zvažujeme to,\“ dodal. Zákaz dovozu vyhlásil ruský premiér
Dimitrij Medvedev 7. augusta 2014 s platnosťou na jeden rok. Embargo sa
vzťahuje na mäso, ryby, mliečne výrobky, ovocie a zeleninu z USA,
Európskej únie, Nórska, Kanady a Austrálie. Hoci oficiálne to Rusko
odmieta, ide o reakciu na sankcie Západu v súvislosti s krízou na
Ukrajine. Únia napríklad zakázala vývoz zbrojárskych výrobkov,
strojárskych či chemických výrobkov \“dvojakého\“ použitia do Ruska.