Zabudnite na Grécko. V Európe sú väčšie hrozby

Veľké ekonomické problémy majú aj vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku. Nie sú tieto krajiny ďalšou pohromou pre eurozónu?

 Momentálny vývoj v Grécku zamestnáva celú Európu. Všetky oči smerujú
na túto peloponézsku ekonomiku. Pritom sa zabúda na ostatné štáty južnej
Európy, ktoré mali a ešte stále majú veľké hospodárskej problémy.

Stačí sa len pozrieť na čísla nezamestnanosti, verejných dlhov alebo
ekonomického rastu, respektíve ich stagnácie a zistíme, že po Grécku
môže prísť k ďalším otrasom.

Portugalsko, Španielsko,  Taliansko a aj Francúzsko sú zatiaľ v
relatívnom kľude, ako však upozorňujú analytici všetko sa môže razom
zmeniť.

Neskrotené dlhy

Samozrejme, uvedené krajiny momentálne nemajú také problémy, ako má
dnes Grécko. „Netreba však zabúdať, že pred nástupom Syrizy mala vláda
primárny prebytok rozpočtu, čiže hlavné reformy a ťažkosti mala za
sebou,“ pripomína analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.

Južanské štáty stále nedokázali úplne skrotiť svoje dlhy. Od roku
2009 ich deficity neustále narastajú. Taliansky verejný dlh vlani
prekročil hranicu 130 percent hrubého domáceho produktu. Francúzsko
spolu so Španielskom sa blížia so svojimi dlhmi k 100 percentnej
hranici.

Aj hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda vidí rastúce
riziká na periférii eurozóny. V najbližších mesiacoch však nepredpokladá
ďalšie „Grécko“.

„Z dlhodobého hľadiska neprekvapí, pokiaľ sa jedna z týchto krajín
vyberie na grécku cestu. Aj keď teraz uplatňujú úsporné opatrenia,
tamojší politici zrejme časom znovu zvoľnia a začnú rozhadzovať,“
povedal Kovanda.

To by potom v praxi mohlo priniesť ďalšiu krízu, ktorá by však bolo oveľa väčšia, keďže ide o veľmi veľké a významné ekonomiky.

Francúzi to majú nahnuté

Podľa analytikov je celkovo na tom najhoršie krajina galského kohúta.
„Situácia vo Francúzsku je oveľa rizikovejšia aj z dôvodu toho, že
súčasná vláda Francoisa Hollanda môže byť nahradená po najbližších
voľbách ešte horšou alternatívou zo strany Marine Le Penovej,“ priblížil
Reguli.

Druhá najväčšia ekonomika eurozóny je na tom zle nielen z hľadiska
zadlženia, ale aj celkovej reformnej aktivity. Názory prezidenta
Hollanda sa značne odlišujú od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.  

Španielske voľby

Najbližšie bude dôležité, ako sa rozhodnú voliči v Španielsku.
„Voľby, ktoré sa majú konať v decembri tohto roku môžu byť veľkým testom
španielskej verejnosti k postoju k štrukturálnym reformám, ktoré
požadujú inštitúcie eurozóny,“ uviedol analytik spoločnosti Capital
Markets Peter Svoreň.

Súčasné volebné prieskumy favorizujú stranu extrémnej lavice Podemos,
programovo podobnú k vládnucej strane v Grécku Syriza. „Práve táto
partaj môže predstavovať najväčšie politické riziko do budúcnosti pre
eurozónu, a aj preto je vývoj okolo Grécka tak nesmierne sledovaný,“
dodal.

S tým súhlasí aj analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Ako však
dodáva, v Taliansku sú na rozdiel od Španielska ekonomické problémy
„zažratejšie“. „Krajina je prakticky v kríze nie od roku 2008, ale už
posledných 15 rokov“ vyhlásil.

Záchrana od centrálnej banky

Odborníci sa zhodujú, že celá situácia v južnej časti eurozóny visí
na vlásku Európskej centrálnej banky. Tá totiž extrémnym spôsobom dotuje
náklady na dlh týchto krajín, keď umelo znižuje úrokové sadzby. 

Tieto krajiny, napriek tomu, že ich zadlženosť je vyššia ako 90
percent HDP, platia historicky najnižšie úroky a aj tak sa im nedarí
znižovať dlhy.