Vymysleli digitálnu fotku. Tá ich však pochovala

Bratislava- Kodak bol dlhé roky synonymom úspešnej firmy, s ktorej výrobkami sa stretla
zrejme väčšina profesionálnych aj amatérskych fotografov. Spoločnosť Eastman
Kodak so sídlom v meste Rochester v štáte New York ponúkala dlhé desaťročia
produkty pre fotografovanie. Stačil však jeden okamih zaváhania, a z úspešného
príbehu sa stala tragédia.
Kodak nezvládol svoj vlastný vynález – digitálnu technológiu a fotografiu.
Firma zaspala na vavrínoch a jej vynález využili vo svoj prospech iné
spoločnosti, ako napríklad japonský Fujifilm. \“Zatiaľ čo Kodak konal ako
typická japonská firma, ktorá sa bráni zmenám, Fujifilm zareagoval ako pružný
americký podnik,\“ vysvetlil britský týždenník The Economist paradox
postoja oboch gigantov.

Osudové zaváhanie

Firma Eastman Kodak dlhodobo žala úspech. Od založenia v roku 1888 jednoznačne
viedla vo vývoji a v predaji nielen fotoaparátov, ale aj chemikálií a papiera
potrebného na výrobu fotografií. Celé desaťročia tak bola lídrom na trhu. Ešte
v roku 1976 spoločnosť ovládala 90 percent predaja filmov na americkom trhu.
Úspešne prešla aj na farebnú fotografiu, keď v roku 1935 prišla s filmom
Kodachrome. Ďalší prechod na vyššiu úroveň už však nezvládla. V deväťdesiatych
rokoch spoločnosť ako prvá prišla na trh s digitálnou snímkou. \“Budúcnosť
fotografie je v digitálnych fotografiách,\“ vyhlásil v roku 1993 šéf
spoločnosti George Fisher. Ako problém sa však ukázalo, že Fisher nebol až taký
dobrý biznismen. Spoločnosť sa prechodom na digitálnu fotografiu zastavila. A
nielen ona, ale aj iné konkurenčné firmy, ktoré digitalizáciou fotografie
prišli o značnú časť zo svojich príjmov. Kodak totiž zarábal nielen na
fotoaparátoch, ale aj na filmoch, fotografickom papieri a chemikáliách.
\“Všetky veľké spoločnosti pri prechode na digitálnu fotografiu zaváhali.
Obávali sa svojich príjmov. Kto mohol tušiť, že o pár rokov budeme fotky robiť
cez mobilné telefóny a posielať ich cez internet?\“ píše niekdajší šéf
Fujifilmu Šigetaka Komori.

Nezvládnutie novinky

Kodak si pritom silu novej digitálnej technológie uvedomoval veľmi dobre. Ešte
v roku 1981 uskutočnila firma prieskum, v ktorom sa zaoberala otázkou, či je
digitálna technológia schopná nahradiť klasický film. \“Výskum preukázal,
že digitálna technológia ovládne trh, no nie skôr než o desať rokov. Problémom
bolo, že Kodak v priebehu tých desiatich rokov neurobil nič, aby si udržal svoj
podiel na trhu,\“ tvrdí Ján Jursa, analytik spoločnosti Capital Markets. Kodak si naďalej myslel,
že dokáže prežiť na starnúcej technológii filmov. \“Po vynájdení digitálnej
technológie sa firma tvárila, že sa nič nedeje. Nepripravili sa na systematickú
zmenu celého svojho biz nis modelu,\“ tvrdí Jursa. Technologického Goliáša
s viac ako 140-tisíc zamestnancami tak podľa Jursu porazil drobný Dávid v
podobe Instagramu, ktorý mal v tom čase trinásť zamestnancov. \“Obrovská
firma a celosvetové pôsobenie v dobe internetu a globalizácie nie sú zárukou
úspechu,\“ uzatvára Jursa. Eastman Kodak je dokonalým príkladom toho, že
zaspať na vavrínoch a podceniť technologický vývoj sa neoplatí. Firma dnes
melie z posledného. Dosiaľ je jej konanie príkladom toho, ako by sa nemalo
podnikať.