V Tokiu peniaze zoženú bez problémov

Kým v Európe aj v USA zrejme budú mať problém zohnať peniaze na financovanie vlastného dlhu, Japonsko
by nemalo mať starosti s likviditou na obnovu postihnutých oblastí.
„Vzhľadom na nízke výnosy do splatnosti požadované za japonské štátne
dlhopisy, vysoký investičný rating ako aj mimoriadne vysoký objem
zahraničných aktív nie je dôvod pochybovať o schopnosti japonskej vlády
finančne sa vysporiadať s touto situáciou,“ hovorí hlavný analytik
Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.



Trhy im požičajú

Okrem toho, že Japonsko môže presmerovať časť peňazí z
rozpočtu, nebude mať zrejme problém požičať si ani na finančných trhoch.
„Aj keď dlh Japonska je aktuálne vo výške približne 200 percent HDP,
tak pri úrokoch 1,5 percenta im správa dlhu zhltne iba tri percentá
ročného HDP,“ upozorňuje analytik spoločnosti Capital Markets Vladimír
Gašperík. Len pre porovnanie, Grécko pri 100-percentnom dlhu v pomere k
HDP a úrokovej sadzbe 12 percent platí ročne úroky vyše 12 percent
svojho HDP. Japonci môžu rátať s peniazmi z finančných trhov aj v
prípade, ak sa naplnia pesimistickejšie odhady analytikov a škody sa
naozaj budú blížiť k desiatim percentám HDP.

Ďalším spôsob ako môže Japonsko vyriešiť problémy so zháňaním kapitálu
na obnovu infraštruktúry je speňaženie devízových rezerv. Touto cestou sa zrejme katastrofou postihnutý štát nevydá. Speňaženie cudzích mien môže vyvolať tlak na zhodnocovanie japonského jenu, čo by poškodilo japonských exportérov.

Druhým extrémom, ako vyriešiť problém financovania, je vyrobiť si
vlastné peniaze. „Každá krajina si sama môže požičať toľko, koľko
potrebuje, a to financovaním z centrálnej banky vo forme kvantitatívneho uvoľňovania,“ hovorí
analytik spoločnosti Trim Broker Ronald Ižip. Centrálna banka už na
katastrofu reagovala. Tesne po nej už napumpovala do obehu viac ako 26
biliónov jenov, teda viac ako 232 miliárd eur. Zatiaľ veria Japonsku aj
ratingové agentúry a hodnotenie ostrovnej krajiny dramaticky nemenia.



Platiť budú aj poisťovne

Navyše japonská vláda na krytie škôd nebude sama. „Škody budú
čiastočne kryté poisťovňami,“ hovorí Vladimír Gašparík. Cez zaisťovne sa
tak škody rozložia prakticky do celého sveta. A keďže väčšina
japonských podnikov je na takúto situáciu poistená, na japonskú vládu
tak ostanú náklady predovšetkým na rekonštrukciu infraštruktúry.