Minulý týždeň sme boli svedkami návratu do nie príliš dávnej minulosti –
podobné poklesy na akciových trhoch sme naposledy zažili v rokoch 2007 a
2008.

Rekordné prepady majú hneď niekoľko príčin,
tentokrát však väčší podiel „viny\“ nenesie Európa, ale Spojené štáty.
Dlho diskutovaný dlhový strop USA síce snemovňa reprezentantov zvýšila
zo 14.29 biliónov dolárov na 16.4 biliónov dolárov, vydupali si však
zvýšenie miery úspor o 2.4 biliónov dolárov, čo negatívne zasiahne
niektoré odvetvia dotované z veľkej časti vládou. Vďaka zvýšeniu stropu
ratingová agentúra Moody´s potvrdila úverový rating USA na najvyššom
možnom stupni, čiže \“Aaa\“, pridelila mu však negatívny výhľad, v
budúcnosti tak nevylučuje možnosť jeho zníženia.

Svoju nevďačnú úlohu na strašidelnom vývoji
akciových trhov zohrali aj nepriaznivé makrodáta. Index aktivity ISM v
priemyselnom odvetví klesol na 50.9 bodu z 55.3 bodu, pričom hodnota 50
bodov predstavuje hranicu medzi rastom a recesiou. Ďalším klincom bola
spotreba domácností ako tradičného motora americkej ekonomiky, ktorá v
júni klesla o -0.2 percenta namiesto očakávaného rastu o +0.1 percenta,
pričom aj ich príjmy stúpli len o +0.1 percenta oproti očakávaným +0.2
percenta. Jedinou dobrou správou bolo, že nezamestnanosť v USA v júli
klesla na 9.1 percenta z predchádzajúcej úrovne 9.2 percenta. Z
európskych makrodát môžeme spomenúť nezamestnanosť v eurozóne, ktorá v
júni stagnovala na hodnote 9.9 percenta, výsledok je v súlade s
očakávaniami. Maloobchodné tržby v eurozóne v júni medzimesačne vzrástli
o +0.9 percenta, očakávania boli na úrovni +0.5 percenta. Očakávanou
udalosťou bolo tiež stretnutie Európskej centrálnej banky. Výsledkom je
ponechanie kľúčovej úrokovej sadzby na úrovni 1.5 %. Zlato ako „bezpečný
prístav\“ každého investora na túto situáciu reagoval výrazným
rozširovaním svojej už aj tak rekordnej ceny, keď sa počas týždňa
dostalo až na hodnotu 1681.7 dolára za trójsku uncu.

Aj napriek všeobecnému poklesu akcií a
indexov sa našli spoločnosti, ktoré našli priestor pre rast, aj keď nie
príliš výrazný. Jednou z nich je tabakový gigant Phillip Morris, ktorý
na pražskej burze dokázal vzrásť o +3.4 percenta a to predovšetkým vďaka
odbytu v Indonézii, Kórei, Japonsku a Vietname, kde dosiahli
dvojciferný rast tržieb, nasledovaných v menšej miere v Európe a Rusku
pri vybraných značkách cigariet. Druhou z mála úspešných spoločností bol
druhý najväčší výrobca spotrebného tovaru Unilever s rastom o +0.55
percenta. Vďačí za to predovšetkým výborným výsledkom za prvý polrok
2011, keď dokázal zvýšiť zisk o 10 percent na 2.24 miliardy euro, tržby
spoločnosti za rovnaké obdobie vzrástli o +5.7 percenta. Tieto čísla
dosiahli jednoduchým spôsobom – v čase, keď ceny potravín rastú,
jednoducho zvýšili ich ceny a to o +3.5 percenta, čo sa však
neodzrkadlilo na predajnosti, ktorá vzrástla o +2.2 percenta.
Tento
týždeň očakávame zverejnenie vývoja priemyselnej produkcie a dôvery
investorov v eurozóne, z USA to budú obchodná bilancia za jún a
maloobchodné tržby za júl.