Trhy ustáli v pondelok výsledky volieb v Grécku. Rozhodujúce však budú kroky novej vlády

Výsledky gréckych volieb nakoniec nepriniesli v pondelok zemetrasenie na
finančné trhy. Ani neskoršie informácie o vytvorení novej vlády v
Aténach, kde budú mať zastúpenie okrem víťaznej ultraľavicovej strany
Syriza aj konzervatívci z partaje Nezávislí Gréci, nestiahli Európu do
červených čísiel. Rozhodujúce totiž budú až konkrétne opatrenia, ktoré
zavedenie nový kabinet na čele s Alexisom Tsiprasom.

Alexis Tsipras, líder Syriza

Grécke voľby stlačili euro a 11-ročné minimum>>

Grécko má novú vládu. Ultra ľavica + konzervatívna pravica>>

Po poklese nasledoval rast

Spoločná európska mena síce v úvode pokračovala v oslabovaní z konca
minulého týždňa a dosiahla až 11-ročné minimum. Do obeda však stihla
všetky straty vymazať a prekonala hranicu 1,25 EUR/USD. Na euro však
skôr vplýva súčasná politika Európskej centrálnej banky. „Kurz eura
reaguje na nové kvantitatívne uvoľňovanie, a preto vývoj s Gréckom až
tak veľmi nesúvisel,\“ povedal hlavný analytik spoločnosti Trim Broker
Peter Greguš.

Akcie rástli

Podobne reagovali aj akciové trhy. „Obchodná seansa začala miernym
poklesom európskych akciových indexov, tie čoskoro tento pokles dohnali.
Obchodníci si boli vedomí, že Syriza voľby vyhrá, a preto tento
výsledok už bol v trhu zarátaný,\“ opísal vývoj Greguš.

Akciový index FTSEurofirst 300, ktorý zahŕňa najvýznamnejšie
spoločnosti na európskych trhoch, v poobedňajších hodinách si pripísal
takmer 0,18 percenta. Podobne rástol aj index EURO STOXX 50 zahŕňajúci
technologické firmy eurozóny stihol posilniť o viac ako 0,4 percenta.
Len grécka burza sa prepadla do červených čísiel a do 16:00 stratila od
začiatku obchodovania viac ako tri percentá. Aténsky parket dolu ťahali
predovšetkým akcie gréckych bánk.

Zúfalí voliči

Grécke voľby síce trhy neprekvapili, ale ešte nie sú z najhoršieho
vonku. Je totiž otázne s akými skutočnými riešeniami príde víťazná
Syriza. Ak sa bude správať, ako deklarovala v kampani, bude to problém
pre celú eurozónu. Podľa hlavného ekonóma Saxo Bank Steena Jakobsena je
to  katastrofa pre úsporné opatrenia a zdravý rozum, ale na konci dňa
Gréci urobili to, čo sme od nich očakávali.

„Zúfalstvo pritiahlo voliča do náručia ľavicovej vlády, ktorej
rétorika mi pripomína moju mladosť  v roku 1970 – súdruhovia,
kapitalizmus, imperializmus sú slová, ktoré som počul v televíznom
rozhovore včera večer. Vyčarilo mi to úsmev na perách, lebo ako sa
hovorí všetko sa v živote raz vráti,\“ opísal situáciu Jakobsen.

Obrovský dlh

Ako ďalej pokračoval, odpovede na trhové reakcie ležia niekde úplne
inde. Väčšina gréckeho dlhu totiž od začiatku krízy zmenila majiteľa. Od
lokálnych európskych bánk sa presunul do rúk EÚ a Európskej centrálnej
banky cez euroval. Grécko musí tento rok zaplatiť 22,3 miliardy eur na
istinách a úrokoch z rôznych pôžičiek. Táto suma sa rovná hodnote, ktorú
platí vláda v Aténach svojim štátnym zamestnancom.

Na druhej strane nepokojní zostali predovšetkým veritelia gréckeho
dlhu. „Syriza sa bude určite snažiť odpísať časť svojho ohromného 320
miliardového dlhu, čo straší najmä veriteľov na gréckych dlhopisoch,\“
dodal analytik spoločnosti Capital Markets Lukáš Lóci. Odzrkadlilo sa to
na vývoji výnosov gréckych dlhopisov. Len v dnešnom obchodovaní sa
výnosy na 10ročných bondoch zvýšili o 50 bázických bodov na 8,68
percenta. 

Grécky dlh

– celková výška dosahuje 320 mld. eur

– Európsky stabilizačný machanizmus – euroval je najväčším veriteľom s dlhom 145 mld. eur

– druhým najväčším veriteľom so sumou 55 mld. eur je Európska centrálna banka

– Medzinárodný menový fond vlastní grécky dlh vo výška 20,1 mld. eur