Španielsko pôjde v šlapajách Grécka

Dlhová nákaza sa začína
výraznejšie prejavovať už aj v Madride. V Španielsku totiž skrachoval
autonómny región Castilla La Mancha.

Regionálna vláda teraz nemá na výplatu
76-tisíc zamestnancov a svojím dodávateľom dlží takmer dve miliardy eur.
Situácia je však o to nepríjemnejšia, že Európska únia musí momentálne
riešiť vážnu situáciu v Grécku. Pre eurozónu by tak pokračujúce problémy
v Španielsku boli ešte väčšou hrozbou ako Grécko. „Je len otázkou času,
kedy budú španielske dlhopisy nasledovať grécke a írske,“ hovorí Kamil
Boros, analytik X-Trade Brokers. Prípadná pomoc krajine podľa analytikov by sa mohla vyšplhať na 200 až 300 miliárd eur.

Krajina sa snaží šetriť
Španielsky denník
El Pais informoval, že prázdnu pokladnicu v Castilla La Mancha chce
regionálna vláda vyriešiť privatizáciou časti majetku i verejnoprávnej
televízie. Na výplaty sa totiž v pokladnici nachádzajú peniaze už len na
tento mesiac.

Zdá sa teda, že dlhová kríza
sa výraznejšie začína prejavovať už aj v Španielsku. „I keď sa dlhy
Španielska k hrubému domácemu produktu vyšplhali na 650 miliárd eur a v
porovnaní s Gréckom sú nižšie, Európa si nemôže dovoliť financovať
ďalšieho hriešnika,“ vysvetľuje Markéta Šichtařová z Next Finance.
Pritom len tento rok bude musieť Španielsko refinancovať dlhopisy za
200 miliárd eur a budúci roka za 100 miliárd eur. „Konsolidačnými
opatreniami, ktoré vláda uskutočňuje už od vlaňajška, chce Madrid znížiť
deficit verejných financií pod šesť percent hrubého domáceho produktu v
tomto roku,“ hovorí Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank, s tým, že Španielsku sa zatiaľ darí refinancovať na dlhopisovom trhu.

Hrozba centrálnej banky
Podľa
Kamila Borosa by však bolo pre Španielsko najväčším rizikom to, ak by
sa proti výpredajom ich dlhopisov postavila Európska centrálna banka.
„Centrálna banka sa totiž snaží nákupy
dlhopisov sterilizovať, aby tým eliminovala inflačné riziká,“
vysvetľuje Boros s tým, že centrálna banka každý týždeň sťahuje v
sedemdňovom tendri toľko prostriedkov z medzibankového trhu, koľko doň
nákupmi dlhopisov naliala. Znamená to, že ak by sa situácia v Madride
zhoršila natoľko, že centrálna banka by nemohla nakupovať španielske
dlhopisy, krajina by musela požiadať o pomoc. „Ak by však išlo o financovanie na tri roky ako v prípade Írska, Grécka a Portugalska, kapacita záchranného fondu by na to nestačila,“ myslí si David Marek z Patria Finance. Ako ďalej dopĺňa Vladimír Gešperík z Capital Markets,
zachraňovať Španielsko by už bolo veľké sústo aj pre Nemecko. Celú
situáciu navyše zhoršuje najmä vysoká nezamestnanosť, slabá
konkurencieschopnosť a podobné protesty proti úsporným opatreniam ako v
Grécku.