Bratislava- Kým Nemci, Holanďania či Rakúšania ich postupne zo zahraničných bánk sťahujú
domov, Česi zvolili inú stratégiu. Svoje zásoby zlata predávajú. \“Od roku
2008, keď vypukla finančná kríza, Česká národná banka predala asi 2,8 tony
vzácneho žltého kovu. Dnes tak drží 10,466 tony zlata,\“ tvrdia české
Lidové noviny. Len na vašu ilustráciu: také množstvo zlata by sa vyskladalo na
europaletu do výšky končiacej sa niekde pod úrovňou ľudského pása. Podľa
odborníkov za celou touto situáciou stojí nedôvera vo finančné trhy.
A ako sa zachová Slovensko? Národná banka Slovenska (NBS) svoje plány v tomto
tají. Naše zlato (aktuálne vlastníme takmer 32 ton) sa nachádza vo Veľkej
Británii. \“Je uložené v sejfoch britskej Bank of England,\“ povedala
hovorkyňa NBS Martina Solčányiová.
Zlato poskytuje krajine istý komfort v nepredvídateľných situáciách. Riaditeľ
Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc jeho vlastníctvo schvaľuje. \“To, že
Slovensko vlastní nejaké zlato, je dobre. Otáznik visí nad tým, či by nebolo
lepšie istú časť týchto rezerv stiahnuť späť na Slovensko,\“ vraví Pošvanc.
Iný názor má bývalý guvernér centrálnej banky Ivan Šramko: \“Ak chce NBS
rezervy zhodnocovať, musí zlato uložiť do inštitúcií, ktoré s ním pracujú a
investujú ho.\“ Na stiahnutie zlata nie sú dôvody Podľa analytika X-Trade
Brokers Jiřího Tylečka je sťahovanie zlata zo strany Nemecka dlhodobý proces.
\“Podľa môjho názoru ide o vyjadrenie určitej nedôvery v základy finančného
systému.\“ Podobne to vníma aj Matúš Pošvanc, no s takýmto pohľadom
nesúhlasí Ján Jursa zo spoločnosti
Capital Markets: \“Návrat zlata domov nemá reálne ekonomické
dôvody. Ide skôr o obavy o osud vlastného zlata a o strach občanov, že,ich\‘
zlato nepatrí ich krajine.\“ To je aj prípad Nemecka, kde sa sťahovanie
zlata domov deje hlavne z iniciatívy skupiny nemeckých občanov, ktorá sa začala
ešte v roku 2012. Druhým častý dôvodom bývajú tlaky nacionalisticky zameraných
politikov. Tyleček dodáva, že je dobré mať aspoň časť zlata doma, pretože v
prípade neočakávaných udalostí môže byť cesta k nemu ťažká a zdĺhavá.
Zlato ako stabilná hodnota V 70. rokoch sa upustilo od zlatého štandardu a v
90. rokoch bolo trendom zbavovať sa zlatých rezerv. Tak napríklad Bank of
England predala v rokoch 1999 až 2002 okolo 395 ton svojich zásob, Česká
národná banka sa zas od roku 1997 do roku 1999 zbavila 56 ton. Naproti tomu
slovenské zásoby sa nejako významne nemenili. \“Vždy sme sa radšej rozhodli
nepredávať. Zlato poskytuje istú stabilitu,\“ povedal Ivan Šramko, ktorý
viedol NBS v rokoch 2005 až 2010. Podľa ekonóma Vladimíra Baláža z Prognostického
ústavu Slovenskej akadémie vied je zlato prežitkom. \“Občas sa objavia
nostalgické volania po zlatom štandarde, ale v modernej ekonomike je to
nezmysel,\“ myslí si Baláž.
Slovensko vlastní 31,7 tony zlata. V rebríčku organizácie Word Gold Council nám
tak patrí 54. priečka. Podľa údajov z NBS máme v zlate uložených 1,2 miliardy
dolárov, čo je v prepočte 1,07 miliardy eur. Na devízových rezervách sa tak
zlato podieľa takmer 51 percentami.

***

Otáznik visí nad tým, či by nebolo lepšie istú časť rezerv stiahnuť späť na
Slovensko. Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka