Bratislava- O slovenský dlh je taký záujem, že investori sú ochotní nám za pôžičku
zaplatiť. Naše štátne dlhopisy teda dosahujú záporné úroky. Platí to pri
dlhopisoch s kratšími splatnosťami. No dobre sa nám darí aj pri cenných
papieroch, ktoré vydávame na dlhé roky. Pri päť- a desaťročných dlhopisoch sa
tie naše predávajú ako tretie najlepšie v Európe. Pravdou však je, že ostatné
krajiny skončili za nami len vo veľmi tesnom závese. \“Slovensko je stále
finančnými trhmi vnímané pomerne dobre, a preto vyššie úročenie ako my majú
krajiny, ktoré si prešli v posledných rokoch vážnymi problémami a čerpali pomoc
z eurovalov,\“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Nenastavuje zrkadlo Dobre sa nám darí predávať dlhopisy po celý rok. A nájdeme
za tým európsku menovú politiku. Európska centrálna banka totiž pristúpila na
kvantitatívne uvoľňovanie, na trh teda tlačí lacné peniaze.
Podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho to má aj negatívne následky. Nízke
úroky nenútia reformovať, keďže finančný trh nenastavuje vláde zrkadlo o
kvalite verejných financií. \“Vidieť to na pomalom zlepšovaní bilancie
štátnych financií,\“ dodáva.
Vydávaním dlhopisov so záporným úrokom sa znižuje i celková hodnota dlhu, ale
veľmi mierne. Pri dlhopisoch z poslednej aukcie sa na tri roky pri požičanej
sume 112 miliónov eur Slovensku zníži dlh približne o 151-tisíc, čo je len 0,13
percenta.
Počet domácich investorov rastie Náš dlh v súčasnosti vlastnia zo 45 percent
domáci investori, vyplýva z údajov Národnej banky Slovenska. V minulosti bol
podiel zahraničných investorov vyšší, ešte nedávno tvorili domáci iba tretinu.
\“Medzi aktuálnymi držiteľmi môžeme nájsť veľké banky ako ING
International, BNP Paribas, Credit Suisse, Unicredit či Raiffeisen,\“
hovorí analytik Capital Markets,
 Peter Rebo. Významným
investorom je tiež americká investičná spoločnosť Vanguard Group. O slovenské
dlhopisy prejavili záujem i veľké investičné fondy ako Frank Russell alebo
Blackrock.
Aj vďaka európskej menovej politike nakupuje centrálna banka viac tuzemských
dlhopisov. Zahraniční držitelia sú podľa Tomáša Kapustu z Agentúry pre riadenie
dlhu a likvidity, rizikovejší. Ak nastanú problémy, zbavia sa ich rýchlejšie,
čo môže spôsobiť štátu problémy. Kvantitatívne uvoľňovanie by však malo udržať
naďalej záporné úroky a klesnúť pod nulu by mohli aj dlhopisy s dlhšou
splatnosťou. V prípade, že by sa európska ekonomika a špeciálne eurozóna
naštartovali k väčšej výkonnosti, je možný aj opačný scenár a úroky môžu začať
rásť. Kapusta však neočakáva šokujúce skoky, ale len postupný rast.