Schengen oslavuje 30 rokov. Voľnosť pohybu vystriedal strach z migrantov

Schengenský priestor je zoskupením 26 európskych krajín – Slovensko otvorilo svoje hranice v roku 2007.

Každý rok Európania precestujú 1,2 miliardy kilometrov ciest v tomto
priestore, bez toho, aby ich niekto zastavoval na hraniciach. Nejde len o
cestovanie. Mnohí spájajú priestor s otvorenejším pohybom pracovných
síl.

„Integrácia prostredníctvom odstránenia obchodných a hraničných
bariér pomohla v prvom rade rozhýbať  trh práce. Mobilita pracovnej sily
a flexibilita miezd sú nevyhnutné ekonomické atribúty pre zdravý
hospodársky rast, súčasne sa zväčšil vnútorný trh pre spoločnosti
operujúce v tomto ekonomickom priestore,“ vysvetľuje analytik
spoločnosti Capital Markets Peter Svoreň.

Výhody aj pre Slovákov

Podľa ekonómov sme získali vstupom do schengenu aj my.

„Otvorenie hraníc umožnilo Slovensku posilniť medzinárodnú spoluprácu
a zvýšiť konkurencieschopnosť vo väčšine oblastí hospodárskeho života.
Eliminovanie obchodných prekážok, voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a
občanov sa pozitívne ukázal na vývoji hrubého domáceho produktu,
príleve priamych zahraničných investícií a v neposlednom rade vo zvýšení
kúpyschopnosti obyvateľstva v priebehu krátkeho času,“ dopĺňa Svoreň.

Za negatívny aspekt však považuje relatívne slabú pripravenosť veľkej
časti tuzemských podnikov na vstup do európskeho priestoru, čím sa
stali nekonkurencieschopné. 

Štatistiky hovoria o tom, že aj samotní občania otvorenie hraníc
vítajú. „Podľa viacerých prieskumov národnej mienky vnímajú občania
odstránenie hraničných kontrol a voľnosť pohybu ako jedno z najväčších
pozitív členstva v EÚ, “ hovorí pre Aktuality.sk riaditeľ Výskumného
centra Asociácie pre medzinárodné otázky Vít Dostál. 

Schengen už nie je ochranou

Napriek ekonomickému prínosu, naráža spoločný priestor bez vnútorných
hraníc na množstvo kritiky a otázok. Býva často obviňovaný zo zlyhania
pri ochrane svojich členov z nelegálneho prílevu migrantov. 

„Politici pochopili, že schengen už nie je dostačujúci systém na
ochranu hraníc. Keď sa už raz dostanete na toto územie, či už do
Talianska, Francúzska či Grécka, tak vás nemôžu izolovať v záchytnom
tábore a vďaka odstráneniu hraníc si môžete ísť kamkoľvek, kam chcete, “
hovorí bezpečnostný analytik Ivo Samson.

Preto títo ľudia často smerujú do krajín, kde majú štedré sociálne
výhody alebo široké príbuzenstvo. „Schengenské hranice už nie sú takou
ochranou alebo pevnosťou, ako bolo zamýšľané. S migrantmi sa pri jeho
vzniku však až tak nerátalo,“ pokračuje Samson.

Výkričníkom ostávajú aj nedávne teroristické útoky v Belgicku, Paríži
či Kodani a strach z podobných útokov. Niektorí politici sa preto
vyhrážajú opätovným zatvorením vnútorných hraníc jednotlivých krajiín. 

Podľa expertov by však spustenie hraničných kontrol stálo množstvo
peňazí. „Znamenalo by to vybudovanie obrovskej infraštruktúry, preto si
myslím, že toto by bol iba ultimačný postup pre krajiny, ktoré sa cítia
ohrozené,“ dodáva Vít Dostál.  

Za zlý krok to považuje aj Samson. Podľa neho by to bola rana pre
existenciu EÚ – keďže ide o jednu z dôležitých zmlúv tohto politického
celku.