Putinova tvrdohlavosť zachraňuje Draghiho a Európu

Niektorým  odborníkom v ECB, najmä tým zastupujúcim Rakúsko a Nemecko 
sa však deflačnú katastrofu, do ktorej zatiaľ Európa iba pomaly, ale
isto klesala v minulých rokoch darilo ignorovať najmä vďaka objednávkam
z Ruska, kde najmä nemecké spoločnosti úspešne donedávna podnikali.

Kurz amerického dolára k euru v júni minulého roku pod ťarchou
optimizmu Ewalda Nowotného a Jensa Weidmanna atakoval 1.39 dolára
za euro. Už vtedy však existovali obavy, že sankcie uvalené na Rusko
spomalia rast dopytu po nemeckých výrobkoch v Rusku. Paradoxne, až
septembrové vyhlásenie Rockefellerovcov a iniciatíva neúspešného
kandidáta na funkciu amerického prezidenta vo voľbách v roku 2000  Ala
Gora, ohľadne obmedzenia investícií do priemyslu fosílnych palív
spustili v závere roka výrazný pokles cien ropy, ktorý prehĺbilo
vyhlásenie Saudov, že neobmedzia ťažbu ani keby mala cena ropy stáť 20
dolárov za barel.

Prepad cien ropy prehĺbil prepad dopytu po eurách v dôsledku menších
ziskov z predaja ropy , ktoré boli v minulosti konvertované do eur,
v ktorých časť ropných ziskov bolo následne investovaných,  ale v eurách
sa aj uskutočňovala spotreba najmä ruských zbohatlíkov, či objednávali
služby u podnikov z Európy. 

Neústupnosť ruského prezidenta Vladimíra Putina a sankcie voči Rusku
spolu s poklesom cien ropy poslalo euro tam kam historicky dlhodobo
patrí. To otvorene potvrdili aj menoví stratégovia Godman Sachs, ktorý
cieľ pre menový pár EURUSD ku koncu roka 2015 minulý týždeň odhadli
z predchádzajúcich 1.15 na 1.08.

Povestnou čerešničkou na torte pre kráľovský menový pár bude potom
naďalej tikajúce referendum Britov ohľadne ich ďalšieho zotrvanie v EU.
To bude príležitosť, ktorú si určite nenecháva ujsť ani George Soros,
ktorý jednu zo svojich prvých miliárd zarobil na tom, že zlomil Bank of
England pred viac ako 20 rokmi.

Oslabujúce euro spolu s extrémne nízkymi sadzbami kupujú Európe čas,
ktorý potrebujú najmä bankové domy na juhu Európy ako aj podnikatelia
a globálne spoločnosti sídliace v západnej Európe, aby sa stali viac
konkurencie schopnými, naštartovali rast predaja a zvýšili zamestnanosť a
zisky. Cesta to bude náročná a ako minulotýždňové udalosti vo Francúzku
naznačili aj spojená s rizikami, ktoré dnes pokročilá globalizácia
prináša.

Na záver by som horlivcom odporúčal brať predpoveď analytikov Goldman
Sachs skôr ako smer a nie cestu, pretože napriek pravdepodobnému
naplnenie ich prognóz, tak ako v minulosti, aj teraz spôsob akým
k naplneniu prognózy dôjde, mnohých špekulantov, ale aj investorov
pristihne nepripravených.