Názory na to, čo sa bude diať, ak Škóti oddeleniu povedia „áno“, sa líšia. Experti sa však zhodujú v tom, že to nebude jednoduché. „V istom zmysle je to podobné tomu, čo zažilo Slovensko po roku 1992, keď sa rozpadla federácia,“ povedal pre HN politológ Lubomír Kopeček z Masarykovej univerzity v Brne. Čo teda Škótsko čaká v prípade, ak sa rozhodne byť samostatné?

\"\"

1. Inštitucionálny zmätok

Prvé, čomu Škótsko po prípadnom oddelení od Spojeného kráľovstva bude musieť čeliť, je zmätok. Nový štát si bude musieť vytvoriť jednotlivé inštitúcie, či už podľa britského vzoru, alebo podľa vlastnej potreby. „Muselo by dôjsť k vyriešeniu pomerne zásadných inštitucionálnych otázok, ktoré by na nejaký čas politickú elitu zamestnali,“ konštatuje politológ Lubomír Kopeček z Masarykovej univerzity v Brne. To znamená, že by Škótsko muselo vytvoriť nové samosprávne inštitúcie, prípadne transformovať tie staré.

Toto podľa Kopečka v istom zmysle pripomína situáciu Slovenska po roku 1992, keď sa rozpadlačeskoslovenská federácia. „Škótska situácia je však vďaka storočnej kontinuite a demokratickej tradícii oveľa priaznivejšia, ako to bolo v prípade Slovenska,“ vysvetlil Kopeček, v čom sa situácia Škótska odlišuje od tej našej.

 

2. Dezintegrácia Spojeného kráľovstva

Podľa Miroslava Blahušiaka, analytika Capital Markets, by škótske „áno“ nezávislosti znamenalo dezintegráciu celku – Spojeného kráľovstva. „Šlo by o začiatok dezintegrácie jedného z najúspešnejších politických, sociálnych a ekonomických zväzkov. Narušila by sa integrita Spojeného kráľovstva, čo by bol pre Britániu nebezpečný precedens do budúcnosti,“ vysvetlil Blahušiak. S týmto problémom úzko súvisí aj ďalší – tým sú Škóti žijúci v Británii. „Je otvorené, čo by sa dialo z hľadiska občianstva. To je veľkou neznámou vzhľadom na milióny Škótov, ktorí žijú mimo Škótska. Pre nich by oddelenie bolo veľkým problémom, pretože by vytvorilo dilemu ohľadne voľby občianstva. Aj preto títo obyvatelia oddelenie pravdepodobne nepodporia,“ vysvetlil Kopeček ďalší problém, ktorý by prípadná nezávislosť Škótska spôsobila. Podľa Zacha Wittona, analytika Moody´s Analytics, by Briti stratou Škótska prišli aj o moc. „Potenciálne politické dôsledky pre Spojené kráľovstvo sú aj tie, že stratí časť svojej voličskej moci. A voliči predstavujú politickú moc,“ povedal Witton pre HN.

 

3. Problém meny

V Spojenom kráľovstve platí spoločná mena – britská libra. Akú menu by však Škótsko používalo v prípade, ak by sa oddelilo? Podľa Jiřího Cihlářa, analytika Next Finance, sa Škótsku všeobecne odporúča, aby naďalej používalo libru kvôli výraznej previazanosti s britskou ekonomikou. „Lenže ak chce Škótsko staviť na vývoz ropy, hodila by sa mu mena, ktorá je slabšia ako britská libra,“ povedal pre HN.

Blahušiak sa však domnieva, že Británia si svoju libru len tak nedá. „Británia sa pokúsila o vyhrážky, že ak sa Škóti osamostatnia, prídu o libru. Toto by, samozrejme, ešte bolo predmetom rokovaní. Najpravdepodobnejší by bol scenár dohody niečo za niečo, tak, aby si Škóti libru mohli ponechať,“ vysvetlil ďalšiu dilemu, ktorej by nový štát musel čeliť.

4. Členstvo v medzinárodných organizáciách

Je otázne, či by na nezávislé Škótsko automaticky prešlo členstvo v Európskej únií, alebo by ho stratilo. Ak by sa automaticky stalo členom, pretože bolo súčasťou Spojeného kráľovstva v roku 1973, keď vstúpilo do EÚ, malo by Škótsko vyhraté. Táto situácia by pripomínala dánsky vstup do Európskej únie, tiež v roku 1973. Súčasťou Dánska bolo Grónsko, na ktoré po získaní autonómie automaticky prešlo členstvo v EÚ. Voliči Grónska však v referende rozhodli o tom, že členmi byť nechcú.

Je však možné, že by sa história nezopakovala a samostatné Škótsko by status člena EÚ stratilo. „Škótsko by v tom prípade muselo znovu požiadať o členstvo, čo je dlhý proces a musia ho potvrdiť všetky členské štáty. Španielsko by možno prípadný vstup Škótska nepodporilo, pretože by to mohlo podporiť Katalánsko a podobné regióny, ktoré chcú tiež nezávislosť,“ skonštatoval Witton. Ďalšou otázkou je členstvo v Commonwealthe. „Škótsko by malo zostať členom Commonwealthu podobne, ako Kanada, Austrália a Nový Zéland. V prípade, ak by ostali aj v Európskej únii, môže byť pre nich veľkou výhodou jazyková blízkosť Anglicka,“ povedal Blahušiak o tom, ako by sa Škótsko podľa neho malo zachovať v otázkach členstva v nadnárodných organizáciách.

5. Nedôvera investorov

Dôležitá je aj ekonomická otázka, najmä neistota investorov. Spojené kráľovstvo ako parlamentná monarchia je mnohými vnímané ako bezpečné miesto pre ich investície. Čo sa však stane, ak sa jeden z jeho členov rozhodne odtrhnúť?„Ak by k odtrhnutiu došlo, bolo by zaujímavé, ako veľmi by investori dôverovali novému štátu. Štátnej pokladnici by sa preto mohlo najprv predražiť financovanie,“ povedal o možnom správaní investorov. Na druhej strane sú však podľa Cihlářa európske trhy v súčasnosti zaplavené lacnými peniazmi z centrálnych bánk. Vďaka tomu by sa mohli v posledných mesiacoch na trh vrátiť dlhoví hriešnici z periférie eurozóny. „Nezávislé Škótsko by sa za súčasnej situácie na trhoch mohlo nakoniec financovať za celkom prijateľných podmienok,“ dodal Cihlář.