Eurozóne aj Aténam dochádza čas a trpezlivosť. Buď sa dospeje k dohode, alebo krajina zbankrotuje.

Rozkol medzi Aténami a Bruselom naberá na sile. Včera zasadil úder
eurozóne grécky minister financií Janis Varufakis. Bruselu odkázal, že
môže zabudnúť na zoznam reforiem. Gréci sa totiž chcú najskôr
„porozprávať“ o odpustení časti obrieho štátneho dlhu. O tom však
financmajstri menového bloku nechcú ani počuť. Naopak. Napriek
vyhláseniu Varufakisa očakávajú, že na zajtrajšom stretnutí Grécko ukáže
plán na zreformovanie krajiny pred krachom. Inak hovoria o razantnom
riešení. „Postoje gréckej vlády nás nútia k obzeraniu sa po
najextrémnejších možnostiach vývoja, a tým je Grexit,“ zasadil protiúder
belgický financmajster Johan Van Overtveldt, keď otvorene hovoril o
možnosti vystúpenia krajiny z menového bloku.

\"\"

Atény sa tak dostali do nelichotivej situácie práve v kritickom čase.
Do konca mesiaca má totiž splatiť 1,6 miliardy eur. „Grécka vláda chce
získať čo najviac času a zároveň nestratiť svoju voličskú základňu,“
konštatuje analytik spoločnosti Capital Markets Daniel Rosinský.
Medzinárodní veritelia sa snažia dotlačiť vládny kabinet v Grécku pod
taktovkou Alexisa Tsiprasa k škrtaniu miest v štátnej správe a
znižovaniu dôchodkov. To by mohlo lídrovi poriadne pokaziť renomé medzi
voličmi. „Peňazí veľa nezostáva a obyvateľstvo sa pripravuje na
najhoršie,“ dodáva Rosinský.

Niektorí Gréci už začali vo veľkom vyberať z bánk svoje úspory. Len za
posledný týždeň takto grécke banky zaznamenali odlev viac ako 400
miliónov eur. Okrem bankrotu tak Grécku hrozí aj kolaps bankovníctva a
nútená kontrola toku peňazí. „Určite by to podkopalo ekonomickú náladu
krajiny,“ uzatvára Stanislav Pánis, analytik J&T Banky.