Obama chce rozbehnúť ekonomiku cestami

Americký prezident Barack Obama vyčíslil účet za snahu odvrátiť recesiu na 450 miliárd dolárov. Podľa jeho plánu by sa za ne mala stavať infraštruktúra či
opravovať chátrajúce školy. Odborníci a svetové burzy však pochybujú, či jeden
balík dokáže nakopnúť chátrajúcu ekonomiku a odvrátiť tak príchod
recesie.
\“Účel zákona je jednoduchý, dostať viac ľudí späť do práce a viac
peňazí do vreciek tých, Morí pracujú,\“ povedal Obama. Súčasťou balíka by mali
byť aj daňové úľavy či nižšie odvody pre malé firmy. Zákon o amerických
pracovných miestach, ako Obama balík nazval, by však nemal zvyšovať
15,5-biliónový dlh krajiny. Použiť by sa naň mali peniaze zo Štátnych
úspor.
Odborníci však spochybňujú, či Obama dokáže skutočne naštartovať
ekonomiku, ktorá v druhom štvrťroku rástla len niečo vyše percentným tempom.
Podobný pokus sa už nevydaril v roku 2009, keď USA uvoľnili za dva roky 787
miliárd dolárov. \“Hodnotíme to pozitívne, aj keď suma 447
miliárd dolárov je
dosť nízka na to, aby výraznejšie ovplyvnila situáciu, či UŽ na trhu práce alebo
v rámci rekonštrukcie infraštruktúry,\“ povedal Zoltán Csiba, analytik Capital
Markets. \“Obamove
možnosti sú obmedzené a nemá reálne nástroje na presadenie intenzívnejšej
fiškálnej politiky,\“ doplnil Csiba.
V americkom Kongrese totiž majú prevahu
republikáni, ktorí mu zavarili aj pri poslednom navyšovaní dlhového stropu.
Následne USA prišli o najvyššie hodnotenie od ratingovej agentúry Standard &
Poor\’s.
Okrem Obamu včera rečnil aj predseda americkej centrálnej banky Ben
Bernaiike, ktorý opätovne potvrdil, že bankári sú ochotní podporovať ekonomický
rast krajiny. Konkrétne nástroje zatiaľ neprezradil. Podľa analytika
Next
Finance Martina Prokopa je Šanca, že Bernanke opäť spustí rotačky a
začne tlačiť doláre, 5O-percentná. \“Ak by mal tento stimul opäť podobu výkupu
štátnych dlhopisov, nemalo by to mať žiadne väčšie dôsledky na vývoj americkej
ekonomiky,\“ konštatoval Prokop.
Trhy na výsledky včerajších vystúpení
zareagovali podobne rozpačito ako analytici, keď americké akcie skončili
opätovne v červených číslach a prehlbujú straty. Okrem zatiaľ neúspešného boja s
blížiacou sa recesiou ich znepokojuje aj Európa. Starý kontinent totiž predvádza
zatiaľ podobne neúspešný boj so slabým rastom a rekordnými dlhmi už viac ako
rok. Včera pre tieto obavy skončili európske akcie výrazne v mínuse, v červených
číslach boli aj americké indexy.
Napríklad Gréci, ktorí už prijali jednu
pomoc od štátov eurozóny okrem Slovenska, síce začali s úspornými opatreniami,
ich ekonomika je naďalej v hlbokej recesii. Pomôcť by im mohli napríklad výnosy
z privatizácie štátneho majetku. Podlá eurokomisára pre energetiku Giinthera
Oettingera by však tieto peniaze nemali zinkasovať a rozdeliť samotní
Gréci,
ale úradníci z ostatných krajín eurozóny.
Okrem Grécka sú na pomoc eurozóny
odkázané už aj Portugalsko a Írsko, dlhšie sa diskutuje o Taliansku a
Španielsku. Obom krajinám zatiaľ pomáha pôžičkami Európska centrálna banka,
ktorej však dochádza trpezlivosť. Šéf banky Jean-Claude Trichet viackrát vyzval
európskych politikov, aby urýchlili zmeny v ochrannom vale a pomáhali cez
euroval oni. Trichetove nákupy dlhopisov vyvolávajú spory aj vnútri ECB, včera
preto napríklad podľa agentúry Reuters odstúpil člen výkonnej radyjurgen
Stark.
Eurozóna sa snaží chrániť krajiny pred bankrotom, ktorý by bol podľa
ekonómov USB drahší ako súčasné záchranné úvery, Napríklad koniec Grécka či
Portugalska by vyšiel jedného Nemca v prvom roku šesť- až osemtisíc eur. Ich
záchrana zatiaľ stojí necelú tisícku.
Podlá Prokopa by pád jednej z krajín
vyvolal reťazovú reakciu. \“Otázkou však je, či náklady na záchranu uchránia danú
krajinu od bankrotu. A o tom mám značné pochybnosti,\“ uzavrel Prokop.