Nie som finančný guru – Capital Markets skúsenosti

Dennodenne, môžeme na televíznej obrazovke sledovať tváre svetových športovcov. Pilotov Formule1, úspešných basketbalistov, golfových hráčov. Ako zástupcov kolektívnych športov, tak individuálnych gladiátorov, ktorí vstupujú do pomyselnej arény, aby svetu dokázali svoju výnimočnosť. Bežný človek ich vníma ako úspešných a bohatých ľudí, ktorí vo svetle reflektorov podávajú po svojom výnimočnom výkone interview novinárom zvučných periodík. Niekedy si však neuvedomujeme, čo títo ľudia dokázali obetovať preto, aby boli tam kde sú, na stupni víťazov preberajúc trofej najlepšieho. 

So svetovým športom sú naozaj spojené svetové peniaze. 
Dokážu úspešní športovci zároveň byť úspešnými gazdami s majetkom, ktorý počas svojej kariéry nadobudli? Sú pri spravovaní svojho majetku tak dravý a tvrdohlavý, ako v športovej aréne počas svojho nasadenia? Akými zásadami sa v oblasti spravovania svojho majetku riadia? O odpovede aj na tieto otázky požiadal CAPITAL MARKETS legendu svetového tenisu Dominika Hrbatého.

Skutočne je to tak, že svet vrcholového športu je o žatve toho, čo sa v minulosti zasialo?

Mnoho ľudí s ktorými sa stretávam sa ma pýta práve túto otázku. Nie je to úplne tak. Minulosť Vám pomôže sa dostať do sveta najúspešnejších a keď ste tam, musíte vynaložiť dva krát také úsilie, aby ste sa tam udržali. Ak dokážete byť výnimočný, stanete sa najlepším. Je to ako v bežnom živote, alebo v biznise. Ak v mladosti tvrdo na sebe pracujete, otvorí Vám to priestor hrať v prvej lige. Keď ste v nej, musíte tvrdo makať na tom, aby ste v nej boli výnimočný a aby ste sa tam udržali.

Keď sa rozprávame o Vašej tenisovej minulosti, bola náročná?

Raz som počul príbeh, kde za svetovým klaviristom po jeho hudobnom výkone prišiel fanúšik a povedal vetu. \“Obetoval by som vo svojom živote všetko preto, aby som dokázal hrať ako Vy.\“ Ten klavirista sa na neho pozrel a povedal vetu, ktorá je životnou múdrosťou. Odpovedal:\“ Ja som to spravil a obetoval celý svoj život, aby som to dokázal. Spravte to aj Vy…\“
Je na ľuďoch, akú cestu si vyberú. Či budú, ako v školskom hodnotení, dobrý, chválitebný, alebo výnimočný s cieľom dokázať robiť výnimočné veci a podávať skvelé výkony. Pre dosiahnutie výnimočnosti sa jednoducho musí veľmi veľa obetovať.

Aká bola Vaša obeta?

Dnes to už nevnímam ako obetovanie sa. Mám rodinu, ktorá ma napĺňa. Život s ňou potlačil veci, ktoré som niekedy nechcel, ale musel robiť. Na Vašu otázku by som odpovedal pár faktami. Keď som bol malý, nepoznal som hru so spolužiakmi na ulici. Nepoznal som dovolenky s priateľmi pri mori, alebo čas spoločne strávený niekde na diskotéke. Poznal som dennodenné tréningy a prepotené tričká. V lete na kurtoch a v zime v hale. Ráno skoro vstávať, aby som absolvoval prvú fázu tréningu, počas školy ďalší tréning a po obede ešte jeden. A víkendy? Turnaje. Vstávať o piatej a presúvať sa po Slovensku, alebo iných krajinách, kde som vyhrával, no často aj prehrával. U nás doma to vyzeralo ako na tenisových dvorcoch. Všade samé tenisové rakety a loptičky. Naša mama bola zúfalá. Z antuky, ktorú som domov doniesol na tričkách a obuvi by sa dal vybudovať jeden plnohodnotný kurt. (smiech).

Ako chutí úspech?

Pre dieťa je to niečo výnimočné. Prvé turnaje mu pomáhajú zvyšovať sebavedomie. Pre vrcholového športovca je to obrovská dávka adrenalínu. No je to zároveň záväzok voči ľuďom, ktorí Vás podporujú a sú bezprostredne pri Vás na Vašej ceste. Je to zároveň záväzok samého pred sebou a minulosťou ktorú som spomínal. Obetovali ste príliš veľa, aby ste o to práve vo chvíli zápasu nezabojovali na plno. Neexistuje slovo skúsim to. Musíte ísť na plno. Aj v poslednom geme, kedy prehrávate 5:0 dokážete zápas otočiť a set vyhrať. Tenis je vo veľkej miere o psychike.

Na Slovensku platí mýtus, že tenisti sú najlepšie zarábajúci športovci. Je to naozaj tak?

Ak hráte na popredných dotovaných turnajoch a vyhrávate ich, Vaša odmena je závislá od prestíže daného turnaja. Málo kto si však uvedomuje, že zo zarobených peňazí časť ide ľuďom, ktorý Vás pripravujú a pomáhajú Vám víťaziť a veľkú časť príjmu aj zdaníte.

Ste v oblasti financií správny gazda?

(smiech) Čo znamená správny gazda? Uvedomujem si, že je dôležité zarobené peniaze správne investovať.

Vy ste pred pár rokmi začal podnikať v oblasti realít. Boli to správne investované peniaze? 
Bola to zaujímavá skúsenosť. Časť bytov som predal, čo mi pokrylo vstupné náklady. Ostatné som prenajal. Je to teraz jeden z príjmov, ktoré mi pomáhajú v tom, aby som robil veci, ktoré sú zároveň moje hobby.

Prečo reality?
Keď človek zarába veľké peniaze, musí sa o ne postarať. Je dôležité si uvedomiť, že športová kariéra trvá zhruba do tridsiatky. Potom už nikdy také peniaze športovec nezarába. Jednou z možností, aby som sa po skončení kariéry nemusel trápiť, bolo zarobiť slušné peniaze. Investoval som ich do nehnuteľností, keďže ich cena v tej dobe rástla.

Čo dnes vnímate ako správne investované peniaze?
Tenis bol a je moja práca. Peniaze, ktoré som zarobil, som investoval do realít. Dnes je dôležité, aby tieto peniaze pracovali v prospech mňa. Ak nepracujú, alebo pracujú málo, vnímam to ako devalvovanie vstupu. Vstupom myslím moju prácu. Uvedomujem si, že najväčším znehodnocovateľom peňazí je inflácia. Ak sa zarobené peniaze nezhodnotia aspoň nad jej úroveň, znižujem základný vstup a to je moja práca. Tým, že peniaze nezarábajú v môj prospech, časť môjho úsilia na ich zarobenie skončilo v čiernej diere.

Skončili niekedy Vaše peniaze vo Vami spomenutej čiernej diere?

Našťastie nie, lebo som mal šikovných finančných poradcov. No poviem jednoducho. Som tenista, nie finančný guru. Ja rozumiem tenisu a niekto iný zhodnocovaniu úspor. Pokým som sa hral na takéhoto guru ja, strácal som. Dnes už viem, že je tu kopec šikovných ľudí, ktorí majú prehľad a dokážu poradiť. Oni sledujú príležitosti a majú moju dôveru.

Sklamali už niekedy Vaši poradcovia Vašu dôveru?

Sklamať ma môže človek, ktorý nemal dobrý úmysel od počiatku našej spolupráce. Ale ak s niekým spolupracujem napríklad v oblasti zhodnocovania mojich úspor a dôjde k všeobecným poklesom na finančnom trhu sklamať ma v takej chvíli dokáže človek, ktorému som dal dôveru a on nič nespraví preto, aby strata bola čo najnižšia.

Aký majú podľa Vás Slováci vzťah k úsporám?

Nechcem hodnotiť Slovákov. Nie som analytik. No počas svojej kariéry som spoznal obrovské množstvo krajín a ľudí, z ktorých sa stali moji priatelia. S priateľmi sa môžete rozprávať aj o peniazoch. Videl som ich vzťah k úsporám a veľmi ovplyvnil aj môj pohľad na financie.

Aký je teda dnes Váš pohľad na zhodnocovanie úspor.

Mám množstvo priateľov v USA. Je to násobne rozvinutejší trh ako v Európe. Investovanie do akcií Američania berú ako samozrejmosť. Viac krát zažili krízy, no viac krát zažili aj to obdobie, ktoré prišlo po nich. Kríza je už vnímaná ako samozrejmosť, ktorá tu bude a bude sa opakovať. Otázkou je naša reakcia na takúto vzniknutú udalosť. Myslím si, že my Slováci, tak aj Česi, Poliaci, jednoducho obyvatelia postkomunistických krajín budeme v budúcnosti úplne inák reagovať na takéto situácie na finančnom trhu, ktoré znovu časom prídu. Bol to náš prvý krst ohňom, keďže za dvadsaťpäť rokov od pádu komunizmu to bola naša premiéra.

Čo znamená, že budeme pripravení?

Budeme pripravení na to, že to neznamená koniec sveta, že kríza netrvá večne a že je to aj príležitosť, kedy môžete kupovať extrémne lacno.

Využili ste aj Vy krízu ako príležitosť?
Áno. Bol som silne ovplyvnený postojom práve ľudí zo zámoria, ktorí to už zažili, alebo to zažili ich rodičia. Dnes investície do akcií tvoria pevné miesto v portfóliu, ktoré mi moji poradcovia spravujú. Zároveň som si však uvedomil, že staré Slovenské príslovie má niečo do seba.

Aké je to príslovie?

\“Nenos všetky vajíčka v jednom košíku.\“ Pre mňa to znamená, že akcie áno, ale nesmerujú do nich všetky moje úspory. Naučil som sa pri mojich poradcoch slovo diverzifikovať. Niekto bankuje a ja diverzifikujem (smiech).

Dominik Hrbatý:
Tenisová raketa sa Dominikovi Hrbatému prvýkrát dostala do ruky, keď mal štyri roky. Keď mal šesť rokov, rodičia ho prihlásili do tenisového krúžku. Popri tenise sa venoval aj lyžovaniu, ale definitívne rozhodnutie zasvätiť svoj športový život tenisu prišlo, keď mal 11 rokov. Svoj najlepší výsledok v kariére dosiahol na kurtoch s antukovým povrchom – na grandslamovom turnaji Roland Garros 1999 sa prebojoval do semifinále, kde podľahol neskoršiemu víťazovi Američanovi Andremu Agassimu. 
Na US Open 2004 sa prebojoval do štvrťfinále, na Australian Open 2005 zopakoval postup medzi osem najlepších. 

Dnes sa venuje trénovaniu a rodine. Má manželku Nelly a jednu dcéru.

Čítajte viac: http://tlacovespravy.sme.sk/ts/4641/nie-som-financny-guru-capital-markets-skusenosti/#ixzz3Q82MZfiY