Nebezpečná daň, ktorá môže rozhnevať ulice

Maďarsko sa v posledných týždňoch dostalo do pozornosti svetovej
tlače vďaka kontroverznému návrhu vlády Viktora Orbána. Fidesz
pripravoval zdaniť surfovanie na internete. Návrh zákona počítal s daňou
150 forintov (asi 50 centov) za každý prenesený gigabajt.

Tento neortodoxný zákon však vyvolal vlnu nevôle a vyhnal do ulíc
tisíce obyvateľov Maďarska. S takouto vlnou odporu nepočítal ani Orbán a
po pár dňoch tlaku zo strany verejnosti tento návrh zákona stiahol.

Protesty v Maďarsku kvôli dani z internetu

Vytvoril však zaujímavý precedens pre podobne zmýšľajúcich premiérov
krajín, ktoré potrebujú do svojej štátnej pokladnice akútny príliv
peňazí. A práve internet ho ponúka. Točí sa na ňom obrovské množstvo
peňazí a politici by z nich chceli svoj podiel.

Analytikov sme sa preto pýtali, či môžeme v budúcnosti
počítať s podobnou daňou aj v iných krajinách a aký dopad by takého dane
mali na ekonomiku a spoločnosť.

Bola by daň z internetu pre rozpočet prínosom alebo by bola kontraproduktívna?

Jiří Cihlář
Next Finance

Internet je dnes neodmysliteľnou súčasťou života. Aj keby došlo k
zdaneniu každého gigabitu, väčšina užívateľov by sa od internetu
neodvrátila. Maximálne by sa znížil objem presurfovaných dát. Z
krátkodobého hľadiska by preto bol prínos zdanenia internetu pre
rozpočet pozitívny. Z dlhodobého hľadiska by zdanenie internetu bolo len
ďalším z opatrení, ktoré budú zahraničných investorov odrádzať od
investícií v Maďarsku. Kroky tamojšej vlády sú totiž nielen
kontroverzné, ale hlavne nepredvídateľné. A menej zahraničných
investícií znamená pomalší rast ekonomiky a v konečnom dôsledku oveľa
nižšie príjmy skrze dane pre štátny rozpočet. V priebehu rokov by
zdanenie internetu malo neblahý vplyv na vývoj moderných technológií a
IT vzdelanosť, krajiny ako taká by bola odsúdená na technologické
zaostávanie.

Vladimír Gešperík
Capital Markets

Na experimenty s internetom doplatil už nejeden politik. V roku 2012
sa spojením protestov proti ACTA a GORILA dokonca podarilo organizátorom
zmeniť vládu na Slovensku.

Citlivosť obyvateľstva na náklady spojene s pravdepodobne najobľúbenejšou činnosťou súčasnosti je obrovská.

Matej Klenovský
analytik

Miernym prínosom by bola, maďarská vláda odhadovala príjmy z tejto
dane vo výške približne 80 miliónov € (cca 0.1% HDP). Po víkendových
protestoch Orbán uviedol, že maximálna mesačná výška dane pre
jednotlivca by bola 2.30 € a pre spoločnosti cca 16 € – čo nie sú sumy,
pre ktoré by musela verejnosť obmedziť spotrebu, či investície. Skôr by
som povedal, že v kombinácii s niektorými predchádzajúcimi
kontroverznými zákonmi v krajine ide ľuďom o symboliku a niektorí sa
dokonca boja o narušenie slobody. Osobne považujem tento zákon za
nezvyčajný a odvážny, no vláda sa obhajuje, že touto daňou chce
vykompenzovať znižujúce sa príjmy z daní z telefonovania a klasických
SMS.

Daň z internetu Orbánovi nevyšla. Je ale možné, že v budúcnosti niektoré krajiny k podobnej dani pristúpia?

Jiří Cihlář
Next Finance

Rozvoj internetu v posledných rokoch prešiel dlhú cestu. Človek si
dnes môže vďaka internetu nechať naservírovať jedlo až pod nos, bez toho
aby musel opustiť byt či dom. A úloha internetu sa bude ďalej
rozrastať. Nebolo by preto prekvapením, keby sa niektoré vlády snažili
na úspechu internetu priživiť a zalepiť tak diery v rozpočtoch. Na druhú
stranu sa dá čakať, že by sa to stretlo s podobne veľkými protestami
ako v Maďarsku. Je totiž jasné, že by poskytovatelia internetu preniesli
menšiu či väčšiu časť zvýšených nákladov na koncových zákazníkov.

Vladimír Gešperík
Capital Markets

Nie nepredpokladám, internet je naozaj citlivá vec. Začiatkom týždňa
americky prezident Barack Obama dokonca vyzval regulátorov nákladov na
internete v USA aby viac dbali v boji proti monopolizácii a vysokými
cenami za internet v USA.

Matej Klenovský
analytik

Orbán síce návrh v pôvodnom znení stiahol, no pripravuje jeho úpravu,
takže pravdepodobne sa niečoho podobného ešte dočkáme. Myslím si, že
pre ostatné krajiny boli masové protesty z Budapešti dostatočne
odstrašujúce a najmä z politických dôvodov sa o podobnú daň nebudú ani
pokúšať.

Mohlo by zdanenie internetu predstavovať pre rozpočty štátov zaujímavý príjem?

Jiří Cihlář
Next Finance

Objem sťahovaných internetových dát sa bude zvyšovať s tým, ako budú
poskytovatelia ponúkať rýchlejšie a rýchlejšie možnosti pripojenia.
Takže áno, určitý priestor pre zdanenie internete bude vznikať. Na
druhej strane by sa jednalo o neférový zásah. Už teraz je totiž internet
zdanený ako iné služby. Poskytovatelia internetového pripojenia musí
odvádzať korporátne dane a zdanení sú samozrejme aj koncoví zákazníci
pri využívaní tejto služby. Na obe tieto skupiny by tak zdanenie dopadlo
2krát.

Vladimír Gešperík
Capital Markets

Oveľa rozumnejšie je zdaniť vyššími daňami skôr spotrebne dane ako
internet, proti tomu nik výrazne protestovať nebude a ešte to pomôže
zvýšiť celospoločenské zdravie.

Matej Klenovský
analytik

Predpokladaný výber 80 miliónov € v Maďarsku nie je zanedbateľná
položka, no napr. efektívnejším výberom doterajších daní, zlepšením podnikateľského prostredia, či obmedzením korupcie by krajina mohla viditeľne lepšie pomôcť svojím rozpočtom.