Na európske burzy prišli desiatky firiem

„Ťahákom“ pre investorov boli hlavne ťažobné a ropné spoločnosti Glencore a Vallares,
ktoré si na londýnskej burze prilepšili celkovo o viac ako osem miliárd
eur. Ďalších 133 nováčikov si v porovnaní s obrami vypýtali „iba“ viac
ako päť miliárd. „Napriek nepriateľským podmienkam k trhu, ktoré
pritlačili na ceny,
ako aj počet nových spoločností na burze, sa medziročne zvýšila hodnota
nových akcií na trhu takmer o polovicu,“ píše v pravidelnej štvrťročnej
správe spoločnosť PwC. Podobný trend pritom badať aj v
počte nováčikov vstupujúcich na burzu. V oboch prípadoch však ide o
najlepšie výsledky za posledný rok. „Trhy sa zotavili po kríze z rokov
2008 – 2009,“ stručne zhrnul výsledky Petr Formánek z Patrie.

Hrozba aj príležitosť
Obchodníkov
s cennými papiermi na starom kontinente však zneisťuje dlhová kríza.
„Pri jej vyhrotení by boli európske akciové trhy určite postihnuté. Na
druhej strane by to však pre ne mohla byť príležitosť,“ komentuje
Formánek výhľad pre burzy.

„Európske banky by museli po dvoch rokoch siahnuť po čerstvom kapitále,“ dodáva s tým, že predajom svojich akcií by povzbudili obchod
na burzách. Vodou na mlyn by mohli byť aj „naškrečkované“ peniaze
investorov, ktorí utekajú od dlhopisov po uši zadlžených štátov či akcií
problémových bánk. Pre svoje peniaze teraz hľadajú nové príležitosti v
podobe úspešných technologických spoločností, farmaceutických koncernov
či zlata. Očakáva sa, že zdrojom nových možnosti budú aj snahy krajín
ako Grécko, ktoré sa prostredníctvom ponuky akcií svojich štátnych
podnikov budú snažiť o znižovanie dlhov.

Podľa odborníkov však nie je vylúčené, že
štáty uprednostnia priamy predaj bez vstupu na burzu. „Tieto
privatizácie sú navyše v úvodnej fáze príprav,“ upozorňuje Formánek.
Čaká ich ešte dlhá cesta k samotnému aktu predaja.

Staronový hráč
Poliaci,
ktorí sa v prípade rozpredaja štátnych podnikov spoľahli na burzy, však
už niekoľko mesiacov slávia úspechy. Spolu s Londýnom sa Varšava už
niekoľko mesiacov drží na špici medzi európskymi burzami. „Londýn si
obľúbili najmä firmy pochádzajúce z bývalých socialistických krajín,“
podotkol analytik spoločnosti Capital Markets Vladimír Gešperík. Burza, ktorá jednoznačne vedie v hodnote novopredaných akcií,
oslovuje hlavne vďaka tradícii, ako aj „férovej“ regulácii. Spolu s New
Yorkom a Honkongom patria do vedúcej svetovej trojky.

„Varšava ťaží z privatizácií poľskej vlády a
rozvinutého kapitálového trhu,“ dodáva analytik. Preto sa na metropolu
Poľska spoľahlo zďaleka najviac firiem v Európe. Svoju úlohu pritom
podľa analytika zohrávajú aj osobné väzby obchodníkov na burzu vo
„veľkom jablku“.

Pripravovaný americko-nemecký projekt by však
mohol výrazne zamiešať karty. „Novým konkurentom bude kolos, ktorý
vznikne spojením burzy v New York s Deutsche Boerse,“ upozornil
Formánek. Čaká sa však ešte na odobrenie zo strany štyroch pätín
akcionárov nemeckej polovičky.

U nás podľa plánu
Na
burze cenných papierov v Bratislave ide podľa jej generálnej riaditeľky
Márii Hurajovej všetko podľa plánu. „Sme v štádiu hľadania nových
možností pre burzu,“ objasňuje šéfka s tým, že diskutovaná privatizácia
spoločnosti by bola určite prospešná. „Relatívne sme na tom lepšie ako v
minulom roku,“ uzatvára.