Merkelová už pripustila krach Grécka

„Musíme počkať na
trojku,“ vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá pripustila
opätovné otvorenie diskusie o druhom záchrannom balíčku schválenom
lídrami eurozóny ešte v júli. „Podľa jej zistení sa rozhodneme, či
budeme znovu rokovať, alebo nie,“ zmiernila rétoriku jednoznačnej
podpory pre Atény a potvrdila existenciu možnosti, že krajina skrachuje.
Bývalý hlavný ekonóm eurozóny Otmar Issing si dokonca myslí, že Gréci
by mali opustiť eurozónu. Finančná pomoc ani radikálne úsporné opatrenia
vraj krajinu na nohy nepostavia.

Siedmi sú proti
Pribrzdená grécka ekonomika,
ako aj váhanie pri prijímaní škrtov podľa Bruselu zapríčinia
predraženie prípadnej záchrany krajiny. Očakáva teda, že odhadovaných
172 miliárd eur nebude stačiť. Siedmi zo sedemnástich členov eurozóny na
čele s Nemeckom či Holandskom preto požadujú väčšie zapojenie
súkromného sektora do záchrany Grécka. Pôvodný návrh z júla mal zaviazať
veriteľov Grécka, aby vymenili dlhopisy krajiny splatné do konca roka
2020 v hodnote 135 miliárd eur za dlhopisy kryté Európskou úniou, pričom
by sa predĺžila ich splatnosť a znížila ich hodnota o 21 percent.
„Sedem statočných“ však požaduje skresanie ich hodnoty až o polovicu.
„Napriek tomu, že za novou iniciatívou stojí Nemecko, ťažko teraz
odhadnúť, či sa nové podmienky podarí schváliť. Oponentom je totiž
Francúzsko spolu s Európskou centrálnou bankou,“ podľa Radoslava Kasíka v
Across Wealth Management za tým stojí aj obava zo spustenia výpredaja akcií bánk starého kontinentu, ktoré vlastnia dlhopisy krajiny za desiatky miliárd eur.

Otázky inšpektorov
Inšpektori
takzvanej Trojky, teda Medzinárodného menového fondu, Európskej
centrálnej banky a Európskej komisie, ktorí majú rozhodnúť, či Grécko
spĺňa podmienky uvoľnenia osemmiliardovej tranže prídu do krajiny
zajtra. Pre vládu v Aténach budú mať niekoľko nepríjemných otázok.
Zaujímať ich bude napríklad zavedenie dane z luxusu, ku ktorej sa
Helénska republika
zaviazala, či zdvihnutie dane z tabaku. Na stole bude určite aj
pokrivkávajúce napredovanie privatizácie. Atény sa totiž zaviazali, že
do konca tohto mesiaca získajú odpredajom štátnych podnikov až 1,7
miliardy eur. Doteraz však využili iba opciu na predaj podielu v spoločnosti Hellenic Telecom nemeckému Deutsche Telekom v
hodnote 400 miliónov eur. Problémom je aj zaostávanie v zoštíhľovaní
štátnej správy. „Nie je ľahké kvantifikovať, ako veľmi Gréci zaostávajú
za plnením ďalších podmienok. Neustále sa totiž zostrujú,“ upozorňuje
Zoltán Csiba z Capital Markets.

Podľa
gréckych médií sa brutálne škrty na účet strednej a nižšej vrstvy
odrazia v jej veľkom oslabení. Chýbajú však zásadné reštrukturalizačné
plány, ktoré by krajinu postavili späť na nohy. Ozývajú sa hlasy, podľa
ktorých by krajine prospelo, keby nedostala ďalšie peniaze. Ukázalo by
sa, že nie všetci Gréci sú na „jednej lodi“. Popredný grécky ekonóm
Athanasios Papandropulos si myslí, že vláda napriek sľubom tento rok
ešte žiadnych štátnych zamestnancov neprepustila.

„Jediné, čo robí, je to, že sa snaží
prostredníctvom zvyšovania daní likvidovať súkromný sektor.“ Na úkor
bežných ľudí sa nechcú vzdať systému, v ktorom môžu plniť podniky vernými straníkmi a získavať hlasy. V gréckom súkromnom sektore pritom prišli o prácu tisíce ľudí.