Mario Draghi: Ježiško či Valentín?

Mario Draghi minulý týždeň po rokoch čakania, konečne ohlásil to, čo
sľúbil investorom ešte v júli v roku 2012. Naposledy som o sľube, ale aj
varovaní investorom pisal aj tu.

Dnes tak začína Európska centrálna banka nakupovať dlhopisy členských
krajín eurozóny v objeme 60 miliárd mesačne. Program by mal trvať
minimálne 16 mesiacov a ECB by tak mala nakúpiť dlhopisy v hodnote okolo
1000 miliárd eur. Program nakupovania by mal tak skončiť v septembri 2016, teda jeden mesiac pred americkými prezidentskými voľbami, čo je samozrejme \“náhoda\“.

Povestnou čerešničkou na torte pre investorov, ale aj špekulantov,
ktorí správne v roku 2012 pochopili vyjadrenia Maria Draghiho
a agresívne skupovali štátne dlhopisy za ceny o 40 či 50 nižšie ako dnes
teda s v výnosom investície k dnešnému dňu aj cez 100 percent za 3 roky
je oznámenie, že ECB bude nakupovať dlhopisy na trhoch aj s mínusovým
výnosom do splatnosti v súlade so súčasnou depozitnou sadzbou -0.2
percenta. A to už je naozaj výnimočný vianočný, či Valentínsky
darček pre tak neposlušných špekulantov, či investorov, ktorí mnohí
z nich pred tým podporovali Grécko pred rokom 2012 a prerobili na tom
okolo 200 miliárd eur.

Aktuálne všetky
dlhopisy nemeckej vlády so splatnosťou kratšou ako 7 rokov majú výnos
menší ako nula, teda investori akceptujú pri požičiavaní nemeckej vláde,
že im vráti neskôr menej. Zo situácie, keď sa investori ešte pred dvoma
rokmi báli, že vlády v celej Európe nebudú schopné kvôli rastúcim
výnosom financovať dlh udržateľne sme tak dostali k obavám, že ECB
jednoducho neskôr tento rok nebude mať ponuku dostatočného množstva
štátnych dlhopisov krajín Eurozóny.

Pozitívny dopad tejto situácie doľahá dnes aj na dlhopisy bánk
Deutsche Bank či ING, ktoré vďaka svojmu ratingu AAA od Moodys dnes pre
investorov predstavujú alternatívu, ktorá je nimi podobne odmeňovaná pri
najkratších splatnostiach akceptovanými negatívnymi výnosmi.

Poslednou ,,nezodpovedanou,, tak zostáva otázka, prečo nemohla ECB
začať nakupovať dlhopisy už v roku 2012 a ušetriť tak 300 miliárd eur,
ktoré si dnes investori budú pri predaji pýtať na viac s porovnaní
s rokom 2012. Pretože posledné tri roky strávili najmä páni z nemeckej
a rakúskej centrálnej banky obavami nad hyperinfláciou, ktorá podľa nich
z kvantitatívneho uvoľňovania hrozila, je logická avšak pravdepodobne
nie správna odpoveď ak keď to tak na prvý pohľad mohlo posledné tri roky
vyzerať.

Mimochodom ak tento týždeň nepríde na menovom páre EURUSD k zmene
trendu, klesáme ako kameň tak kam euro patrí, a aktuálne testujeme cieľ
pre tento rok hladinu 1.08, ktorý mali iba tie najodvážnejšie banky pre
koniec roka, potom Európu ohrozuje niečo, o čom dnes ešte pravdepodobne
ako reálnu ekonomický či geopolitickú hrozbu nepociťujeme.

Zdroj: Bloomberg