LCD veľmoc Made in Slovakia zhasína

Píše sa rok 2010. Štatistický úrad SR vydáva na jar aktuálny rebríček najväčších exportérov krajiny. Dochádza k historickej chvíli. Vôbec prvýkrát sa stáva, že slovenským firmám kraľuje elektrotechnická firma. Najväčším exportérom krajiny sa stáva galantský Samsung. Jeden z najväčších výrobcov televízorov v Európe ťahal celú ekonomiku. A nielen on. Pri výpadku automobiliek sa o Slovensku hovorilo ako LCD veľmoci. Podniky naberali ľudí, kreslili veľké expanzie a robili Slovensku reklamu…

Málokto vtedy tušil, že ďalšie dejstvo „elektrotechnickej rozprávky“ už bude mať príchuť tragédie. Veľmoc začala chradnúť. A posledný príklad odchodu Panasonicu z Krompách je len ďalšou kapitolou. Podľa všetkého nie poslednou. Ale vráťme sa na začiatok, keď ešte všetci dúfali, že elektronika Made in Slovakia má veľkú budúcnosť.

Kapitola prvá: Začíname

„Budúcnosť Panasonicu v Európe je na Slovensku a v Česku,“ presviedčal v roku 2003 novinárov konateľ krompašského Panasonicu Thomas Dietershagen. Nikto sa vtedy jeho slovám nečudoval. Po období mečiarizmu si Slovensko začalo zlepšovať podnikateľský imidž. A to pomerne dramaticky. Reformy aj oslavné ódy na tunajšiu propodnikateľskú klímu si nemohli nevšimnúť ani v Ázii. Elektrotechnické giganty sa vtedy pozerali po východnej Európe a hľadali miesta pre svoje nové fabriky. Slovensko ich zaujalo. Najmä, keď prišli na to, že fabriky nebudú musieť stavať len zo svojho.

Slováci sa totiž veľmi radi zapojili do vojny o investorov štedrými stimulmi. Najmä, keď z toho nemali profit len firmy. O spriatelených vzťahoch medzi politikmi i firmami kolovali v zákulisí rôzne historky. V každom prípade, stimuly zavážili najvýraznejšie. Lacná pracovná sila, centrálna poloha a skúsenosti s elektrotechnikou boli len vítaným bonusom. Rozprávka o novodobej elektrotechnickej veľmoci sa mohla začať písať.

Všetci na Slovensko

Paradoxne, na jej začiatku bol práve japonský Panasonic. Ten si v roku 2000 vybral východoslovenské Krompachy ako miesto, kde postaví svoju fabriku na videorekordéry. Aj za pomoci vlády tak mohli Slováci zobrať výrobu Nemcom. Sľúbili vytvorenie 1200 miest a perspektívu oslnivej budúcnosti.

Aktivitu Japoncov na Slovensku veľmi pozorne sledoval kórejský Samsung. Súperivosť medzi oboma štátmi, ale najmä firmami, bola povestná. V tomto prípade však Panasonic slúžil Samsungu ako akýsi lakmusový papierik. Keď si Kórejčania pozreli, že na Slovensku sa darí aj vtedy trnavskej Sony, bolo rozhodnuté. Slovensko sa dostalo do hľadáčika Kórejčanov a nakoniec sa zmenilo aj na cieľovú destináciu. Dnes najväčší výrobca elektrotechniky na svete tu v júni 2002 zakladá firmu, aby už koncom roka mohol začať vyrábať monitory. Nezostal len pri nich. Veľmi rýchlo k nim pribudli DVD prehrávače, tlačiarne, domáce kiná, MP3 prehrávače a predovšetkým televízory. Dnes sa pri výpočte vyrábaných produktov krúti hlava, ale vtedajšia doba tomu priala. Marže na výrobkoch lietali v nebesiach a výrobe v Európe nahrávala aj colná politika.

Pumpovanie miliónov

V roku 2004 tak u nás pôsobia už také svetové značky ako Panasonic, Sony či Samsung. Ich výroba však netrhá rekordy. Expanzívne plány sa v tom čase ešte len kreslia. Ázijské firmy totiž rýchlo pochopili, že na svoj rast môžu získať stimuly a tie aj dostávajú. Samsung v prvej várke 36 miliónov eur (neskôr ďalších 95 miliónov) a Sony ešte o dva milióny viac. „Stimuly sú obojstranne výhodné,“ hodnotil v roku 2006 pri premiér Robert Fico. Pravda bola táka, že štát v prípade týchto podnikov neprerobil.

Najmä keď sa pozrieme na obdobie rokov 2006 až 2010. Vtedy môžeme hovoriť o zlatom veku elektroniky na Slovensku. V najlepších rokoch sa na Slovensku vyrába ročne 10 miliónov televízorov. Trojica našich výrobcov – Samsung, Sony a Universal Media Corporation (UMC) – pravidelne naberajú ľudí a ohlasujú otváranie nových trhov. Doba im priala. Celá Európa menila široké CRT televízory za tie s plochou obrazovkou. Kríza-nekríza, produkcia rástla medziročne aj o 60 percent.

Precitnutie zo sna

Kým v roku 2009 všetky odvetvia padali, elektrotechnika lámala rekordy. Už o rok však prišlo vytriezvenie. Boom plochých obrazoviek vyprchal, ďalšia prevratná technológia neprišla. Odvetvie začína zefektívňovať. Musí. Škrtajú sa prvé miesta. Totálna očista však prichádza o pár mesiacov neskôr. Foxconn, ktorý kúpil nitriansku fabriku od Sony, ohlasuje koncom roku 2011 prepúšťanie šesťsto ľudí. „Sme nútení upravovať stav zamestnanosti,“ pripustila vtedy pre HN hovorkyňa nášho Foxconnu Helena Windisch.

Neboli jediní. Odvetvie prišlo o tisícky ľudí. Ešte v roku 2008 zamestnával galantský Samsung vyše 4600 ľudí, o tri roky na to ich už bolo len 2000.„Počas krízy došlo k reorganizácii výroby. Za uvedené obdobie nám stúpla efektivita práce o 50 percent,“ vysvetľoval pred dvoma rokmi riaditeľ pre ľudské zdroje, služby a externú komunikáciu spoločnosti Samsung Anton Ondrej. Inak povedané, kde sa dalo, tam ľudskú prácu vystriedali stroje.

Čierne scenáre

Aktuálna realita? Škrtať už podniky nemajú kde. Výroba je maximálne automatizovaná. Zlepšenie nevidno ani na druhej strane. Dopyt po produktoch, ktoré vyrábajú Slováci, určite neláme rekordy. Pri predaji televízorov hrajú dôležitú úlohu športové podujatia a v budúcom roku sa žiadne podstatné nechystá. Navyše, atmosféra na trhu je napätá. „Tlaky na pokles cenovej hladiny v Európskej únii sú masívne a ekonomika európskeho bloku nevykazuje pozitívne úrovne,“ konštatuje analytik Capital Markets Lukáš Lóci. Zatvorenie podniku v Krompachoch bolo krajným riešením.

Ešte pred dvoma rokmi hľadal Panasonic pre podnik efektívnejšie využitie. Nenašiel ho. Pri aktuálne nastavených cenách sú pre elektrotechnické firmy Slováci drahí. Aj preto sa dá očakávať, že Krompachy nebudú posledné. Uvoľnenie colnej politiky, miniatúrne prevedenia produktov, ale aj nástup pôvodných čínskych firiem menia mapu producentov. Slovensko na nej ešte svieti. Oproti minulým rokom však podstatne bledšie. Akú-takú budúcnosť nám dávajú najmä stimuly. Napríklad galantský Samsung sa pred dvoma rokmi zaviazal, že šesť rokov garantuje 760 miest. Čo bude po tomto dátume, je otázne. Tamojšia fabrika patrí medzi výkladné skrine skupiny, ale tým bol svojho času aj krompašský závod. Na rozdiel od automobiliek, presťahovať výrobu nie je také náročné. Paradoxne, profitovať zo šetrenia môže vo Foxconne či UMC. Samozrejme, ak niekoho presvedčia, že vedia vyrábať lacnejšie. A to už môže byť pre Slovensko neriešiteľný problém. Elektrotechnická rozprávka sa pre nás jednoducho skončila. Pripravme sa na to, že koniec bude pomalý a krutý…