Koniec. Je tu posledných 24 hodín starého Grécka

Za päťrokov Európa naliala do ich záchrany 240 miliárd eur. Slováci sa za nich
zaručili 1,6 miliardy eur. Dokonca kvôli nim padla vláda Ivety Radičovej. Teraz
sa éra \“starého\“ Grécka definitívne končí. Buď táto problémová
krajina na juhu eurozóny zbankrotuje, alebo sa definitívne podriadi požiadavkám
veriteľov. Rozhoduje sa o tom práve teraz. Dôchodok? V 67 rokoch Práve dnes
majú totiž šéfovia rezortov financií eurozóny definitívne potvrdiť, či sú
spokojní s najnovším návrhom vlády gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Ten
okrem iného postupne posúva vek odchodu do dôchodku na 67 rokov, výrazne
zvyšuje odvody, rozširuje privatizáciu či dodatočne zdaňuje veľké firmy a
bohatých. Ak návrh prejde cez ministrov, zajtra ho odklepnú šéfovia vlád EÚ a
Gréci dostanú 7,2 miliardy eur, ktoré ich udržia nad vodou minimálne do konca
tohto roka. Keď budú dohodu dodržiavať, Európska centrálna banka im sľúbila
postupné uvoľnenie až 35 miliárd eur.
Daň: pád vlády Pre Grécko to však znamená veľké zmeny. Na takéto reformy si totiž
netrúfli ani minulé vlády. Ostro proti je najmä extrémne ľavicové krídlo
vládnej Syrizy. Experti tvrdia, že dohoda v gréckom parlamente prejde len za
cenu pádu vlády. Podporia ju totiž socialisti z opozície. \“Koaliční
poslanci dostali varovanie, že ak nebudú hlasovať za, vláda odstúpi. Všetci
odporcovia budú v novej vláde nahradení členmi stredoľavých strán,\“
uviedol pre HN George Georgakopoulos, ekonomický expert a editor gréckeho
denníka Kathimerini.
Pokračovanie na strane 2

Posledných 24 hodín starého Grécka
Dokončenie zo strany 1

Rysujúca sa dohoda prichádza päť mesiacov po tom, ako sa k moci v Aténach
dostala radikálna ľavicová strana Syriza charizmatického lídra Alexisa
Tsiprasa. Ten spolu s ministrom financií Yanisom Varoufakisom hral takmer pol
roka s veriteľmi hru na škrty, kým došlo k finálnemu návrhu.
Nové plány gréckej vlády na rozsiahle úspory sa neočakávane rýchlo prejavili aj
na výnosoch gréckych desaťročných dlhopisov. \“Tieto výnosy klesajú,\“
tvrdí Daniel Rosinský, analytik spoločnosti Capital Markets.
Optimizmus z Bruselu a Atén ovplyvnil v pozitívnom zmysle aj európske trhy.
\“Akciové trhy v Európe zamierili ostro nahor, v priemere o štyri percentá,
uvádza Rudolf Vrábel, analytik J&T Banky.
Napríklad paneurópsky index Euro Stoxx 50 taký prudký nárast naposledy
zaznamenal v júli 2012. Najväčšie pohyby však boli najmä na gréckych trhoch.
\“Aténsky kompozitný index ASE od začiatku roka stratil takmer desať
percent, ale v priebehu pondelka a utorka straty vymazal a získal vyše 13
percent,\“ konštatuje Rosinský.
Optimizmus je podľa analytikov oprávnený. \“Gréci urobili sériu ústupkov
vrátane dohody v otázke dôchodkov, o ktorej predtým nechceli ani hovoriť. To
výrazným spôsobom zvýšilo šance krajiny na dohodu,\“ tvrdí Vrábel.
Pomyselný bankrot Atén je však ešte stále možný, aj keď jeho pravdepodobnosť sa
neustále znižuje. V hre sú aj záruky vo výške 1,6 miliardy eur, ktoré Slovensko
poskytlo na záchranu Grécka. \“Členské krajiny pracujú so scenárom dohody a
zotrvania Grécka v eurozóne. Úvahy o jeho odchode sú iba špekuláciou,\“
komentovalo ministerstvo financií otázku, či by sme v prípade bankrotu o tieto
peniaze prišli.
Podľa analytikov je možností viac. \“Závisí to od toho, či bankrot nastane
alebo nie. V prípade bankrotu je však očakávateľné, že dôjde k
reštrukturalizácii dlhu. Teda k odsunu splátky alebo vyplateniu len časti z
požičanej sumy,\“ uzatvára Vrábel.

Atény plánujú ušetriť tento rok 2,7 MILIARDY EUR 1,5 % HDP

budúci rok 5,2 MILIARDY EUR 2,9 % HDP

Najdôležitejšie body z návrhu Grécka 1. Zvýšenie odvodov na dôchodkové
zabezpečenie o 3,9 percenta, čo má budúci rok ušetriť 800 miliónov eur. 2.
Postupný nárast dôchodkového veku k hranici 67 rokov. 3. Obmedzenie predčasných
dôchodkov. 4. Privatizácia. Zavedie sa minimálna výška investície, záväzok
investora na podporu ekonomiky. Grécko nebude privatizovať distribútora
elektrickej energie (ADMIE) ani najväčšiu energetickú spoločnosť PPC, čo
patrilo medzi požiadavky veriteľov. 5. Stanovenie hlavnej sadzby DPH na úrovni
23 percent, nedotkne sa citlivých produktov a služieb a elektrickej energie,
pre tie má byť daň 13 percent. Lieky by mali byť zdanené šiestimi percentami.
6. Grécko prisľúbilo dodatočné dane zacielené na spoločnosti a bohatú vrstvu.
Vyššie dane čakajú ľudí so zárobkom nad 50-tisíc eur. Novinkou bude 8-percentná
daň pre obrat nad 500-tisíc eur. 7. Reforma dane z príjmu. Dotkne sa aj firiem,
tým sa zvýši z 26 na 29 percent. 8. Dane pre korporácie a luxus. Špeciálna
12-percentná daň za zisk nad pol milióna eur. Zvýšenie dane z luxusu zahŕňa
bazény, lietadlá, veľké autá a súkromné lode dlhšie ako 10 metrov. 9. Škrty vo
výdavkoch v obrane vo výške 200 miliónov eur 10. Rozpočet bude rátať s nižším
prebytkom. Na rok 2015 klesne z 3 percent na jedno, na budúci zo 4,5 na dve
percentá. 11. Gréci opakujú požiadavku, aby dostali peniaze od eurozóny na
spätný nákup vlastných dlhopisov v hodnote 27 miliárd eur od ECB.

Chronológia gréckej krízy

Október 2009 Nová grécka vláda oznámila, že predchádzajúce kabinety falšovali
údaje a výška deficitu je dvojnásobná. Rozpočtový deficit má dosiahnuť až 12,7
percenta HDP.

December 2009 Grécko sa bez prístupu k novým pôžičkám ocitlo na okraji
bankrotu.

Apríl – máj 2010 Grécko žiada úniu o finančnú pomoc. Záchranný balík v hodnote
110 miliárd eur pre Grécko schválili lídri krajín eurozóny a Medzinárodný
menový fond. Podmienkou boli úsporné opatrenia. Odborové organizácie začínajú
organizovať generálne štrajky.

Máj 2010 Európska centrálna banka nakupuje dlhopisy problémových krajín, vzniká
dočasný euroval vo výške 400 miliárd eur, z ktorého čerpá finančnú pomoc Írsko,
Grécko i Portugalsko.

Február 2012 Druhý záchranný balík vo výške 130 miliárd eur by mal znížiť dlh
Grécka do roku 2020 na 121 percent HDP. Eurozóna spúšťa trvalý euroval s
kapacitou 500 miliárd eur.

Január 2013 Vláda po štrajku dopravcov prijala tzv. núdzový zákon, ktorý
umožňuje zatknúť osoby, ktoré nenastúpia do práce. Reagovala na osem dní
trvajúci štrajk, ktorý paralyzoval dopravu v hlavnom meste.

Rok 2014 Grécka ekonomika zaznamenala mierny rast.

Január 2015 Predčasné parlamentné voľby v Grécku vyhrala radikálna ľavicová
strana Syriza, ktorá pred voľbami sľubovala skončenie úsporných opatrení.

Jún 2015 Tisíce Grékov demoštrovali za zotrvanie Grécka v eurozóne. Európski
lídri sa snažia nájsť dohodu na záchrannej pomoci.