Údaje o aktuálnom stave nezamestnanosti, ktoré v USA každý prvý piatok v mesiaci zverejňuje Ministerstvo práce, sú pre finančných analytikov už mnoho desaťročí považované za najdôležitejšie dáta v mesiaci.

 V skutočnosti je však nezamestnanosť v jednotlivých krajinách v porovnaní s ekonomickým vývojom výrazne zaostávajúcou veličinou; v strednodobom horizonte (najme počas zmeny trendu) dokonca výrazne zavádzajúcou. Manažéri jednotlivých firiem totiž na vývoj vo firme reagujú najpomalšie – práve prepúšťaním starých, ako aj získavaním nových zamestnancov.

Z nasledujúceho grafu vyplýva, že vývoj akciového indexu S&P 500 predpovedá vrchol nezamestnanosti s 6 až 9 mesačným predstihom, ako aj to, že akciové indexy rástli v minulosti napriek stúpajúcej nezamestnanosti. Svetlomodrou farbou je na grafe zvýraznené obdobie s hospodárskym poklesom minimálne 2. štvrťroky za sebou, resp. obdobie recesie.

\"\"

Úžasná schopnosť akciového trhu predpovedať vývoj v hospodárstve je až zarážajúca – najmä keď si uvedomíme, že reálne namerané údaje o hospodárskom vývoji sú zverejňované s omeškaním 2 až 3 mesiacov, t.j. po skončení príslušného štvrťroka. Akciové trhy pritom začínajú klesať zväčša ešte pred začiatkom recesie.

Jednotliví analytici tak s vysokou pravdepodobnosťou dokážu prostredníctvom komunikácie s manažmentom jednotlivých spoločností agregovať celkovú situáciu medzi jednotlivými spoločnosťami z hlavných indexov. Výsledok je pokles cien akcií v dôsledku horšieho očakávaného vývoja manažmentom jednotlivých spoločností, čo sa premietne na poklese akciových indexov. Následne na pokles akciových indexov a zhoršenie situácie na akciových trhoch reagujú aj drobné spoločnosti, znížením investícií, ako aj individuálni investori, obmedzením spotreby.

Jedinečnosť súčasnej situácie v USA znázorňuje aj nasledujúci graf. Philipsove krivky zodpovedajúce jednotlivým obdobiam v USA.

\"\"

Z tvaru a sklonu kriviek je vidieť, že súčasná ultra-nízka inflácia okolo 0.5 percenta je, podobne ako na začiatku 60.rokoch minulého storočia, sprevádzaná vyššou nezamestnanosťou. Celkovo, z teórie ako aj z prakticky nameraných čísel, je zrejmé, že prvoradým cieľom je jemné zvýšenie inflácie aspoň k 2 percentám.

Vyššia inflácia by totiž opäť podporila spotrebu a potrebu ochrany hodnôt, t.j. investovanie do hmotného majetku, ktorého cena aktuálne klesá.
 
Avšak vzhľadom na obrovskú armádu čínskych robotníkov, hľadajúcich prácu v rozvinutých provinciách Číny, a neochotou ázijskej veľmoci revalvovať svoju menu, vyššia inflácia by hroziť nemala.

Vladimír Gešperík