KOMENTÁR DŇA – Roubini, Krugman a Marx

Teploty sa odrazili na mentálnom zdraví ekonómov, ktorí začali oprašovať 150-ročné názory Marxa.

Pravé
končiace sa leto v USA bolo pravdepodobne horúce. Pre niektorých
ekonómov aj zvučného mena, dokonca aj s Nobelovou cenou za ekonómiu v
prípade Paula Krugmana, však pravdepodobne až príliš. Teploty sa tak
pravdepodobne odrazili na mentálnom zdraví ekonómov, ktorí začali oprašovať 150-ročné názory zhrnuté v knihe filozofa Karla Heinricha Marxa Kapitál.

Pravdou je, že Marx v knihe riešil problémy
podobné tým, ktoré nás čakajú. Priemyselná revolúcia v 19. storočí
hromadným zavádzaním parných strojov nahrádzala robotníkov, ktorí si už
nedokázali nájsť prácu, tak ako to bolo v prípade výstavby železničnej
infraštruktúry v baniach, či v dokoch v Anglicku a v jednotlivých
krajinách Nemecka v rokoch predtým. Aj dnešné oslavy 1.mája sú výsledkom konfrontácie kapitalizmu s týmto problémom ešte z roku 1886.

Kapitalizmus opäť ožil začiatkom 20. storočia
po kríze v roku 1905 a rast vyvrcholil opäť až v roku 1929. Následne
došlo opäť k 10 rokov dlhej kríze, ktorú USA dokázali prelomiť až
vstupom do 2. svetovej vojny. S ňou spojené investície a výroba, ako aj
neskôr obnova Európy priniesla prosperitu 50. a 60. rokov 20. storočia.
Podporné programy ako Apollo, programu vyhláseného v roku 1961
prezidentom USA Johnom F. Kennedym.

V 70. tich rokoch podobne USA riešili vojnou
stagnáciu hospodárstva. Aj začiatkom 80.rokov došlo k prelomeniu
stagnácie a nové objavy vyplývajúce aj z vesmírneho programu Apollo či
Hviezdne vojny podporili rozvoj IT v USA, ktoré sa dnes viac ako 20
percentami podieľa na ziskoch spoločností z indexu SP500. Počítače,
Windows, MS Office, internet, CD, DVD, mobilný internet zvýšili
produktivitu v hospodárstve, ako aj dali prácu státisícom vzdelaných
ľudí, ktorí by bez nich boli nezamestnaní.

Od polovice 90. rokov sa stala Čína
manufaktúrou pre západný svet, a preto dnes USA aj Európa čelia ešte
hlbšiemu problému, ako to bolo v polovici 19. storočia, či 30. alebo 70.
rokoch minulého storočia.

A tak hlavným súčasným problémom nie je
zdaňovanie kapitálu, regulácia kapitálu či majitelia kapitálu ako takí,
či Čína alebo India, ale to že vedci zatiaľ neobjavili, nevyvinuli nové
technológie, ktorých implementácia či hromadné rozšírenie by rozprúdili
hospodársky rast, tak ako tomu bolo, keď bol vynájdený parný stroj,
železnica, elektrina, žiarovka, dieselový motor, telefón, rádio či
automobil, lietadlo PC a mobily. Pozitíva, ale aj negatíva týchto
vynálezov už ľudstvo dokáže pravdepodobne na takmer 90% percent využiť a
priestor pre rast HDP je minimálny.

Kapitál investovať chce a aj nové pracovné
miesta vytvárať bude, zatiaľ ale nie je kam investovať alebo je riziko
príliš vysoké alebo výnos nízky. Cieľ vyššej ziskovosti a efektivity, v
ktorom je kapitalizmus neprekonateľný, dnes skôr tlačí manažérov firiem k
prepúšťaniu a racionalizácii.

Na záver pripomínam \“čakajúcim na takzvané
QE3\“ aby sa pozreli na aktuálny vývoj výnosu 10-ročných vládnych
amerických dlhopisov. Ultranízke dve percentá sú rekord, ktorý dosiahol
Fed svoíim vyhlásením, že sadzby zvyšovať nebude do roku 2013. A tak bez
toho, aby museli páni z Fedu nakúpiť čo iba jeden kus dlhopisov. QE3
tak už prebieha a cieľ znížiť vynos nástrojov s takmer nulovým rizikom
na minimum plní.

Niekto by mal tiež zapnúť TV pánovi Jeanovi
Claudeovi Trichetovi a´la \“Don Quijote de la Manchovi,\“ ktorý sa na
dovolenke v Saint Tropez pravdepodobne pozabudol, a tak sa ešte
nedozvedel, čo zvyšovanie sadzieb v eurozóne urobilo s rastom HDP.

Vladimír Gešperík

predseda predstavenstva Capital Markets