KOMENTÁR DŇA – Bez inflácie nad priepasťou deflácie

Centrálne banky po svete vznikli pôvodne ako banky
bánk. Ich úlohou na začiatku bolo najmä zabezpečovať stabilitu bankového systému
prostredníctvom dohľadu, operácií na trhu a v prípade potreby bankám dodať
likviditu.

Centrálni bankári dostali za úlohu tiež udržiavanie
cenovej stability, pričom si vytýčili cieľ smerovať výšku inflácie k dvom
percentám. Pričom úzkoprsé dodržiavanie tohto cieľa stálo za takmer každou
recesiou v minulosti. Po desaťročiach boja s infláciou centrálni bankári v
Japonsku dosiahli balansovanie na hrane deflácie a nulovej inflácie, ktoré
zastavilo rast HDP. Iba inflácia okolo 2 percent, na ktoré sa podarilo znížiť
14- percentnú infláciu z roku 1980 kolotočom zvyšovania a znižovania sadzieb v
Japonsku a USA, plus hypotekárne inžinierstvo naviazané na krátkodobé sadzby
okolo nuly, umožnili vyhnať ceny nehnuteľností v Japonsku v závere 80. rokov a v
USA a Veľkej Británii na úrovne v roku 2008, ktoré následne svojím poklesom
pôsobia deflačne.

Deflačná špirála, na hrane ktorej balansovali USA v
roku 2009 a s ktorou neúspešné bojuje Japonsko už viac ako 20 rokov, a ktorú
správne identifikoval americký Fed na čele s Benom Bernankem, študentom veľkej
hospodárskej krízy v USA v 30. rokoch minulého storočia, je najväčšou hrozbou
pokračovania rastu HDP v USA.

Centrálni bankári, investori ako aj bežní spotrebitelia
by si mali najmä uvedomiť, že odmeňovať odkladanie spotreby výnosom je dnes
kontraproduktívne. Dokonca ani nulové sadzby svoju úlohu neplnia, ak ceny
väčšiny statkov dlhodobej spotreby dnes klesajú. Klesajúce ceny tak tlmia dopyt,
keďže kupujúci otáľajú s nákupmi.

Je čoraz jasnejšie, že dopyt ani infláciu nebude možné
oživiť nízkymi sadzbami. Obrovská likvidita, ktorú aktuálne bankári korporácie,
ale aj bohatí jednotlivci či niektoré na nerastné suroviny bohaté štáty, držia
zväčša v hotovosti, bude skôr či neskôr vystrašená znehodnotením. Iba následne
investovanie a alokácia oživí ceny aktív, ktoré sú najväčším kameňom bilancií
jednotlivých bánk, ako aj nominálneho zadlženia štátov. Vyššia inflácia uľahčí
splatenie väčšiny dlhov ich relatívnym znehodnotením. Grécko stojí dnes pred
bankrotom najmä vďaka poklesu HDP v krajine, pričom podiel dlhu k HDP by rástol,
aj keby už ďalšie dlhy vytvárané v Grécku neboli.

Úrok by nemal motivovať a odmeňovať znižovanie spotreby
a zvyšovaniu úspor, ak sú kapacity pre uspokojenie spotreby aktuálne k
dispozícii. Štát by nemal vyplácať majiteľom dlhopisov výnosy v rozsahu 3 až 5
percent HDP pri štátnom dlhu okolo 100 percent HDP.

Aktuálne pravdepodobne nikoho už neprekvapuje, že
Timothy Geithner, poverený Barackom Obamom k upokojeniu situácie v Európe,
našiel riešenie. Krajiny Brazília, India a Čína \“pochopili\“, že je nutné
naolejovať stroj v Európe, aj vďaka ktorému sa im hromadia stovky miliárd
dolárov na účtoch. Krajiny BRIC sa rozhodli navýšiť svoje podiely v
Medzinárodnom menovom fonde a pomôcť Európe.

Ak sa podarí v Európe odvrátiť bankrot jednej z Top 20
európskych bánk, záver roka by mohol prekvapiť nejedného pesimistu a pokles pod
1020 bodov pri indexe SP500 smerom k 960 na jar budúceho roka by mohol
predstavovať príležitosť pre odvážnych.