Každý Slovák bude ručiť 1400 eurami

Slovenský parlament
včera schválil zvýšenie eurovalu. Zahlasoval zaň opozičný Smer-SD podľa
dohody s lídrami troch koaličných strán.

V rámci Európskeho stabilizačného fondu
(ESFS) sme sa tak zaviazali ručiť za zadlžené krajiny eurozóny do výšky
7,73 miliardy eur. Naše garancie sa tak v porovnaní s pôvodným plánom
zvýšili o 3,36 miliardy eur. V prepočte na jedného obyvateľa Slovenska
sa tak záruky vyšplhajú zhruba na 1 400 eur.

Garancie a hotovostné platby
„Do
eurovalu nejde reálny kapitál, všetky „peniaze“ sú len garancie za to,
aby EFSF mohol emitovať dlhopisy s ratingom AAA,“ povedal Ján Beňák zo
spoločnosti Trim Brokers. Tým umožní zadlženým krajinám požičať si
výhodnejšie na finančných trhoch.

Slovensko bude za dlhy platiť, len ak sa
niektorá z krajín dostane do platobnej neschopnosti. Takýto scenár hrozí
najviac pri Grécku, pri ktorom sa už začína hovoriť o odpísaní časti
dlhu. Práve táto krajina by mohla byť treťou krajinou, ktorá dostane pomoc
z eurovalu. „Hotovostné platby do eurovalu by sa stali skutočnosťou,
keby došlo k reálnym stratám pri riadenom bankrote krajiny alebo banky a
euroval by ručili za tieto straty,“ hovorí Gešperík, analytik Capital
Markets.

Návratnosť je neistá
Analytici
očakávajú, že časť z poskytnutých záruk sa bude musieť použiť. „V
krátkodobom horizonte do troch rokov budú straty maximálne 20 až 30
percent sumy, ktorou prispejeme,“ myslí si Gešperík. Z eurovalu má ísť
pritom 17,7 miliardy eur Írsku a 26 miliárd Portugalsku. Ďalším
čakateľom na finančnú pomoc je Grécko, to si však musí najskôr dodržať
reformné a fiškálne podmienky.

Trvalý euroval
Okrem
dočasného záchranného balíka sa pripravuje Európsky stabilizačný
mechanizmus (ESM), alebo takzvaný trvalý euroval. Ten má nahradiť
dočasný euroval 30. júna 2013. Tam má Slovensko poskytnúť nielen záruky,
ale aj hotovosť. Na tie si podľa Juraja Karpiša, analytika INESS,
budeme musieť brať pôžičky aj my. „Vzhľadom na fakt, že slovenskí politici hospodária s deficitom, bude si musieť Slovensko požičať,“ hovorí Karpiš.

Analytikom sa však zadlžovanie Slovenska
kvôli iným krajinám nepáči. „Nepovažujem to za vhodnú hospodársku
politiku,“ vraví Juraj Karpiš.