Holandsko zvažuje odchod z eurozóny

Obyvatelia už viac nechcú doplácať na zbankrotované krajiny. Čoraz viac sa hovorí o referende.

Otázka
odstúpenia Holandska z eurozóny naberá na sile. Z politických radov sa
totiž čoraz častejšie ozývajú hlasy, že by krajine bolo oveľa lepšie,
keby žila mimo právomocí Európskej únie. \“Hlasovanie za euro znamená
obetovať náš vlastný bankový systém finančnej podpore iným členským
štátom. Ak zahlasujeme proti, finančné prostriedky nám zostanú,\“
vyhlásil Wouter Bos, bývalý predseda vlády. Zároveň apeluje na samotných
občanov, ktorí podľa neho majú právo vyjadriť svoj názor v referende.

Koalícia zmietla návrh zo stola

Problematika
odchodu neostala len pri vyhláseniach v médiách. Dostala sa aj do
parlamentu. \“Na zvolanie debaty o prípadnom výstupe bolo potrebných
40-tisíc podpisov, s ktorých získaním nebol problém. Dokopy sa ich
podarilo získať vyše 100-tisíc, z čoho usudzujem, že vôľa vyčleniť sa je
značná,\“ konštatuje Lukáš Lóci, analytik Capital Markets.
Návrh však parlamentom neprešiel. Na to, aby bolo referendum
automaticky zvolané, je potrebných 300-tisíc podpisov, ktoré sa zatiaľ
nepodarilo zozbierať.

Návrh na zvolanie referenda navyše brzdí
súčasná koalícia, ktorá mu nie je veľmi naklonená. Holandský minister
financií Jeroen Dijsselbloem zmietol návrh zo stola:\“Holandsko je
hospodárskym motorom Európy. Väčšinu našich peňazí získavame vďaka
obchodu s krajinami únie.

Holandsko má preto veľký záujem o vytvorenie jednotného trhu,\“ povedal pre médiá.

Najväčšími
zástancami odchodu je pritom ľavicová populistická strana Socialist
Party a Party of Freedom. Práve tieto strany by mali uspieť vo voľbách
do Európskeho parlamentu.

Verejná mienka je naštrbená

O
možnom odstúpení sa rozprúdila ostrá polemika aj medzi samotnými
občanmi. Výskum verejnej mienky Maurice de Hond hovorí o tom, že návrh
by podporilo až 55 percent Holanďanov v prípade, ak sa preukáže, že
povedie k vytváraniu hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest.
Väčšine navyše prekážajú pomocné balíčky v reakcii na finančnú krízu v
členských štátoch únie a protestujú proti tomu, aby sa na ne museli
skladať. Jiří Cihlář, analytik Next Finance, si však myslí, že tieto
nálady sú iba dočasné. \“Ak sa južným krajinám, ktoré boli odkázané na
pomoc, začne dariť, Holanďania zabudnú na myšlienku odchodu,\“ tvrdí
Cihlář. Dodáva však, že v hre je aj ďalší scenár.

\“Ak sa bude
kríza predlžovať, je možné, že príklad Holandska budú nasledovať aj iné
štáty, ktoré sa budú týmto spôsobom chcieť ubrániť,\“ konštatuje.
Zástancovia odchodu z eurozóny, ľudovo nazývaného Nexit, tvrdia, že
ročne by krajina ušetrila až 20 miliárd eur.