Hlavným problémom Talianska je euro. Vyriešiť ho môže radikálny krok

Ekonomika v recesii a priiemysel na kolenách. Takýto obraz Talianska sa nemení už dlhé roky. Známy populista a líder hnutia Päť hviezd Beppe Grillo sa preto rozhodol, že spustí petíciu, ktorej výsledkom by mal byť odchod krajiny z eurozóny.

Kontroverzná téma je späť a Talianov čakajú búrlivé diskusie.

Ekonómovia sa zhodujú, že silné euro je obrovským bremenom pre trápiacu sa taliansku ekonomiku. Krajine by prechod na líru mohol dodať nový impulz pre ťažiskový priemysel. Tento krok však musia podporiť reformy, ktoré Taliansko nevyhnutne potrebuje. Bez nich sa ekonomika nepohne ani o krok.

Ekonomický zmysel talianskeho riešenia však narazí na politiku. Talianske \“ciao\“ euru by totiž nevyhnutne znamenalo rozpad eurozóny, a ten je momentálne pre európskych lídrov neprijateľný.

Ako by sa Taliansko mohlo dostať z krízy? Na možné riešenia sme sa pýtali štyroch ekonómov. Prinášame vám ich odpovede.

1. Je podľa Vás hlavným problémom talianskej ekonomiky to, že používa silné euro?

Richard Koza, partner Atwel International

Talianska ekonomika má rovnaké problémy ako napríklad francúzska. Nie je konkurencieschopná. Silný kurz eura je jedna časť mince. Talianska ekonomika nie je efektívna, je zviazaná rigidným právnym systémom, ktorý neumožňuje podnikateľomflexibilitu. Keď mala líru, riešila svoje problémy devalváciou. To dnes nemôže.

Jiří Cihlář, analytik Next Finance

Hlavným a dlhodobým problémom talianskej ekonomiky je vysoké zadlženie. Práve to rozdúchava obavy o budúcnosť 3. najväčšej ekonomiky eurozóny. Skutočnosť, že Taliansko platí eurom, ekonomike ešte viac priťažuje. Talianska ekonomika nie je zo svojej povahy stavaná na takto silnú menu, a tým trpí konkurencieschopnosť firiem. Tie musia následne prepúšťať, a preto miera nezamestnanosti zostáva nebezpečne vysoko. Musíme si totiž uvedomiť, že produktivita práce v Taliansku (a ďalších juhoeurópskych štátoch) je dlhodobo nižšia ako je priemer eurozóny. Niet preto divu, že rast talianskej ekonomiky je udusený.

Vladimír Gešperík, Capital Markets

Problém je, že keď Nemecko vstupovalo do eurozóny, marka bola kvôli východnému Nemecku, ktoré ju oslabilo, príliš slabá. Dodnes Nemci z toho ťažia a naopak všetky ostatné krajiny s tým majú problém.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers

Je to jeden z hlavných problémov. A to z toho dôvodu, že v Taliansku nie je ochota prijímať reformy, ktoré by talianske firmy učinili konkurencieschopnejšími v rámci eurozóny. V tejto situácii je pre krajinu nevýhodné mať kurz 1:1 s Nemeckom, Rakúskom, Holandskom, alebo aj a so Slovenskom. Vlastná mena by tento deficit produktivity vyriešila oslabením. Ostatne, odkedy je Taliansko v eurozóne, jeho HDP takmer vôbec nerástlo. V roku 2013 bolo HDP krajiny v stálych cenách na úrovni roku 2000. Napríklad medzi rokmi 1990 a 1998, kedy ešte Taliansko platilo lírou, vzrástla Talianska ekonomika o vyše 11 percent.

2. Pomohlo by talianskej ekonomike vystúpenie z eurozóny a opätovné prijatie líry?

Richard Koza

Asi áno, ale len krátkodobo. Neustále devalvovať svoju menu nie je riešenie donekonečna. Kľúčové je urobiť aj určité reformy právneho systému, aby mohla ekonomika prosperovať.

Jiří Cihlář

Taliansko sa môže aj teraz pokúsiť o vnútornú devalváciu, teda o zníženie domácich cien, miezd a dôchodkov. To by teoreticky mohlo pomôcť zvýšiť konkurenciu talianskych firiem. Prakticky by to ale Taliansko uvrhlo do hlbokej recesie a ešte by to viedlo k búrkam v spoločnosti. Kríza sa totiž v Taliansku ťahá dlho a všetci sú už unavení. Ako dlhodobo účinné riešenie sa preto skutočne javí prechod Talianska na slabšiu menu. V praxi by to mohol byť návrat k líre alebo prijatie spoločnej meny s ďalšími krajinami juhu eurozóny. Aj tým by sa lepšie dýchalo so slabšou menou.

Vladimír Gešperík

Ak by Taliansko vystúpilo z eurozóny, tá by sa následne rozpadla. Taktiež aktuálny dlh denominovaný v eurách Talianskom by bol nesplatiteľný. Jediným riešením by bolo vystúpenie Nemecka z eura pričom by euro kleslo pod paritu, Nemecko by si zaviedlo vlastnú marku a neskôr by mohlo do eura vstúpiť opäť. Vtedy by už nemalo výhodu podhodnotenej marky, ale skôr problém so silnou domácou menou.

Kamil Boros

Všetko má svoje plusy a mínusy. Vlastná mena by znamenala slabšiu menu, ktorá by zvýšila konkurencieschopnosť, na druhej strane by to ale znamenalo ťažší prístup k zahraničnému kapitálu a vyššiu infláciu. Mnoho subjektov by zbankrotovalo na eurový dlh, keďže by ho krylo príjmami v slabšej mene a vláda by musela rekapitalizovať banky. Pri Taliansku sa nedá povedať, že by bolo vystúpenie jednoznačne výhodné ako pri Grécku a Španielsku, ktoré trpia obrovskou nezamestnanosťou a prichádzajú o množstvo vytvorenej ekonomickej aktivity, kde by pozitívne efekty prevážili nad negatívnymi. Pokiaľ ale Taliani neplánujú vykonávať reformy na podporu produktivity, tak by vystúpenie z dlhodobého hľadiska zrejme bolo lepšie riešenie. Súčasný premiér Renzi sa ale k reformám hlási, takže pred vynesením rozsudku, by som si počkal na jeho kroky.

3. Je tento krok v najbližších rokoch reálny?

Richard Koza

Rozpad  eurozóny je stále veľmi reálny, ako z dôvodov na strane tých slabších (dnes už napr. Francúzsko či Taliansko) tak z dôvodu na strane silnejších (Nemecko, Holandsko). V EÚ neprebehli žiadne reformy, situácia je rovnaká ako v roku 2008.

Jiří Cihlář

Odklon od eura je otázkou politickou a nie ekonomickou. Z ekonomického hľadiska by to rozhodne dávalo zmysel. Z politického hľadiska by opúšťanie eura znamenalo definitívny koniec mýtu o jednote eurozóny.

Vladimír Gešperík

Ak by sa eurozóna mala rozpadnúť, cena zlata by bola 5-tisíc za uncu a kurz EUR/USD bude pred rozpadom okolo 0,5 či 0,6 k americkému doláru. Takže pokles pod paritu bude znakom možného blížiaceho sa rozpadu. Trh vie všetko.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers

Určite nie. Jedine v prípade, že by sa ECB otočila Taliansku chrbtom a prestala by garantovať taliansky dlh. Vtedy by bolo pre Talianov výhodnejšie zbankrotovať na svoj dlh a založiť si vlastnú centrálnu banku. To ale v najbližších rokoch nehrozí.