Aténysú pod tlakom. Bez ďalšej injekcie zo záchranného úveru bude čeliť
veľkým finančným problémom. Na to, aby udržali dôveru svojich veriteľov,
musia splniť viacero požiadaviek. Medzi nimi je aj \“zaplátanie\“ diery v
rozpočte.

Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska
centrálna banka nechce uvoľniť Grécku ďalšie peniaze zo záchranného
balíčka, pokým nenájde spôsob, ako zaplniť dieru v rozpočte. Najnovšie
údaje z hospodárenia štátu za minulý rok však ukazujú, že výdavky vlády
boli menšie, ako sa očakávalo. Prebytok v sume jedna miliarda eur by
mohol stačiť na \“zaplátanie\“ rozpočtu pre tento rok. Po vyriešení
sporného bodu tak prichádzajú na rad rokovania.

Gréci si našli
spôsob, ako naplniť štátnu kasu, a to privatizáciou lotérie a
telekomunikácií, ktoré zachraňujú verejné financie. Podľa analytikov
bude rozpredaj štátneho majetku aj naďalej pokračovať. Gréci požadujú
uvoľniť zo záchranného úveru skoro päť miliárd eur už do konca februára.
Európska únia sa k hospodáreniu Grékov vyjadruje len veľmi opatrne,
keďže ešte nie sú známe kompletné čísla z minulého roka. Situácia v
krajine vyzerá totiž tak, že im nepostačí ani druhý záchranný balíček,
ktorý im Trojka poskytla. Čoraz viac sa preto hovorí o ďalšom. Nemecké
ministerstvo financií počíta so sumou 10 až 20 miliárd, ktoré by mohli
krajine poskytnúť v priebehu tohto polroka.

\“Každá ďalšia pomoc
pre Grécko bude oveľa menšia ako 240 miliárd eur, ktoré už raz dostalo,\“
povedal pre The Guardian minister financií Wolfgang Schäuble.

Grécko
sa okrem rozpočtu musí s veriteľmi dohodnúť aj na záťažových testoch
pre banky. Veritelia sa chcú tiež pozrieť na to, či sú štrukturálne
reformy, ku ktorým sa Gréci zaviazali, efektívne. Od roku 2008, keď
krajinu zasiahla dlhová kríza, musela pristúpiť k viac ako 300 reformám,
aby si udržala dôveru svojich veriteľov. \“Plány Nemecka s Gréckom po
bankrote krajiny boli až príliš ambiciózne a nadsadené. Gréci nie sú
schopní naplniť tieto očakávania,\“ komentuje napredovanie krajiny Miroslav Blahušiak z Capital Markets
.
Dodáva, že nízka efektivita reforiem je spôsobená gréckou mentalitou a
obavou z toho, že veľké škrty rozvíria vášne extrémistických politických
strán.