Grécko rozhádalo eurozónu

Jean
Claude Trichet sa na zasadnutí ministrov financií nezhodol s
luxemburským premiérom a šéfom ministrov financií eurozóny Jeanom
Claudom Junckerom, ktorý sa zmienil, že by Grécko malo radšej
reštrukturalizovať. Prezident Európskej centrálnej banky Jean Claude
Trichet naopak chce, aby si Gréci pôžičkami kúpili ešte čas na záchranu.
„Trichet berie správne
do úvahy všetky riziká spojené s reštukturalizáciou, aj keď,
samozrejme, existuje mnoho spôsobov, ako ju uskutočniť s rôznym dosahom
na investorov aj finančný
sektor,“ myslí si exguvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko.
Podľa jeho slov však rozdielne názory oboch mužov dokazujú slabú
súdržnosť medzi kľúčovými lídrami a inštitúciami, a čoraz viac chýbajúce
vodcovstvo v eurozóne. 

Stratová centrálna banka
Ako
tento týždeň informoval Financial Times, Jeana Clauda Tricheta na
zasadnutí ministrov eurozóny urazilo to, že zamietnutie gréckej
reštrukturalizácie nepodporila väčšina ministrov financií. „Ak budú
ministri financií aj naďalej uvažovať nad miernejším bankrotom,
centrálna banka už nebude nakupovať dlhopisy vydávané Gréckom,“ cituje
Tricheta Financial Times po tom, čo sa jeho názor odlišoval s
Junckerovým a zo zasadania odišiel. Prezident centrálnej banky si je
totiž vedomý toho, že ratingové agentúry by ohodnotili ratingom C aj
všetky cenné papiere, ktoré kedysi Európska centrálna banka nakúpila v
snahe pomôcť vstať na nohy gréckej ekonomike. Zároveň Trichet dodal, že
eurobanka nebude po krachu Grécka krajine poskytovať ani kapitál,
pretože aj samotná banka by sa ocitla vo veľkých problémoch. Nakúpené
dlhopisy totiž tvoria takmer 50 miliárd eur.
Gréci by sa podľa Junckerovho plánu museli vrátiť späť k pôvodnej mene,
drachme, a vystúpiť z eurozóny. S Trichetom súhlasil i člen centrálnej
banky Lorenzo Bini Smaghi. „Keď sa pozrieme na to, ako pracujú finančné
trhy, každý by sa mal zamyslieť nad používaním bežných fráz, pretože
Grécko za to zaplatí,“ argumentoval Smaghi na Junckerove vyjadrenia.

Neodvratný bankrot
Hoci
chce dať Trichet Grécku priestor na uskutočnenie reforiem,, a tým šancu
na zníženie deficitu, podľa odborníkov je grécky bankrot nevyhnutný a
takmer neodvratný. „Nie je výhodné vyčkávať do roku 2013 a neustále
žiadať o pomoc, tým sa problém nevyrieši,“ hovorí Markéta Šichtařová z Next Finance
s tým, že nenastala by až taká panika na trhoch, ako si Trichet myslí.
Keby však Atény vydržali do roku 2013, mohli by súčasné pôžičky
prefinancovať novým úverom z druhého eurovalu. Ten bude mať totiž štatút
nadriadeného veriteľa, čo by v praxi znamenalo, že práve
tí, ktorí Grécku požičali, by mohli dostať späť celú požičanú sumu.
„Vtedy by bol bankrot prijateľnejší, avšak dvojročné vyčkávanie by
spôsobilo len ďalšie zvyšovanie dlhu,“ vysvetľuje Kamil Boros z X-Trade Brokers.

„Počas toho času by grécki politici mali
priestor na prípravu reforiem ako aj samotných obyvateľov,“ nadväzuje
Vladimír Gešperík z Capital Markets. Preto je isté, že
Trichet si zatiaľ nemôže dovoliť pád európskeho bankového sektora.
„Vďaka reštrukturalizácii by podľa analýz bolo ohrozených až 80 percent
kapitálu gréckych bánk,“ tvrdí Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank.

Celý problém teda spočíva v tom, že sú
politici, ktorí chcú situáciu v Aténach rázne riešiť. „ A keďže každá
reštrukturalizácia či reprofilácia dlhu zaváňa veľkými stratami a
Trichet je ten, ktorému sa čoskoro končí mandát, vidieť problémy
nechce,“ dodáva Ronald Ižip z Trim Brokers.