Grécko dalo zarobiť domácim bankám

Napriek veľkej nedôvere investorov voči Grécku sa krajine podarilo požičať si na trhu peniaze.

 

 

Predajom pokladničných
poukážok so splatnosťou pol roka získalo viac ako jeden a pol miliardy
eur. Investori, ktorými boli takmer výhradne domáce banky, si však za
svoje peniaze vypýtali 4,9-percentný úrok. „Keďže si krajina požičiava
od eurozóny a Medzinárodného menového fondu na dlhé obdobie za 3,5 percenta, tak to vidím ako snahu dať zarobiť domácim bankám,“ povedal na adresu včerajšej aukcie Kamil Boros z X-Trade Brokers.

Pod hrozbou bankrotu
Podľa Zoltána Csibu z Capital Markets si mohli domáce finančné domy na tento účel požičať aj z Európskej centrálnej banky. Tá v snahe o
podporu hospodárstva eurozóny poskytuje bankám 3-ročné úvery, ktoré sú
momentálne úročené jedným percentom.

Nad samotnými Aténami pritom visí hrozba
bankrotu. V treťom mesiaci roka musia zaplatiť staršie podlžnosti v
hodnote 14,5 miliardy eur. Podľa vlastných slov budú potrebovať ďalšie
peniaze zo záchranného balíka, inak hrozí krach. Nemecká kancelárka
Angela Merkelová však hodlá pozastaviť ďalšiu dávku pre Grécko. Nepáči
sa jej, že hľadanie dohody medzi Aténami a súkromnými veriteľmi o
odpustení polovice dlhu krajiny sa stále naťahuje. Odklepnutie piatich
miliárd, ktoré mali byť do kolísky demokracie naliate už v decembri, sa
tak môže ešte oddialiť. „Rokovania pokračujú uspokojivým tempom. Konečná
dohoda zatiaľ nie je,“ odkázal včera eurozóne grécky minister financií
Filippos Sachinidis.

Nepustia ich. Zatiaľ
„Európska
únia je stále ochotná Grécku pomáhať, keďže ide o budúcnosť celej
eurozóny. Tento faktor však nemusí v budúcnosti zavážiť,“ myslí si
Patrik Oberta z RM-S Market. Podľa viacerých pozorovateľov sa Merkelová snaží vytvoriť na Grékov tlak,
skutočné činy sú však otázne. Otvorene totiž hovorí o zotrvaní krajiny v
eurozóne. Prípadný bankrot by ju však s najväčšou pravdepodobnosťou
prinútil „oprášiť“ drachmu. (jm)