Grécka hrozba ťahala trhy nadol

Oslabením eura a
prepadom akcií začalo tohtotýždňové obchodovanie na európskych burzách.
Postaralo sa o to odloženie ďalšej finančnej injekcie pre Grécko na
október, ako aj strach z krachu potápajúceho sa dlžníka. Kvôli získaniu
osem miliárd eur sa musia Atény podriadiť 15-bodovému ultimátu, ktorým
takzvaná trojka podmienila uvoľnenie ďalšej tranže zo 110-miliardového
balíčka pomoci. „Ak by krajina nesplnila tieto podmienky, tak hrozba, že
nedostanú ďalšiu tranžu, je dosť reálna,“ upozorňuje analytička Across Wealth Management Jana Dirgová.

Nemá na výber
Osem miliárd eur z prvej
110-miliardovej pôžičky potrebuje Grécko ako soľ. „Krajina by nemala na
platy a plnenie si svojich finančných záväzkov, čo by odštartovalo
veľké nepokoje. Väčšie ako sme videli doteraz,“ predpokladá Dirgová. K
bankrotu by nemuselo podľa nej prísť okamžite v prípade, ak by sa
šéfovia európskych inštitúcií zľakli a napriek nesplneniu prísnych
opatrení peniaze uvoľnili. V opačnom prípade by prišiel bankrot. „Grécko
by tak vystúpilo z eurozóny a skolabované banky v krajine by boli s
najväčšou pravdepodobnosťou znárodnené,“ myslí si analytička.

Bankový sektor starého kontinentu na čele s Európskou centrálnou bankou by dostal poriadny zásah. Ako veľký veriteľ Helénskej republiky
by totiž na svoje peniaze mohol zabudnúť. „Hrozil by domino efekt, keď
by krajiny ako Írsko či Portugalsko mohla zlákať na oko jednoduchšia cesta
bankrotu,“ dodáva Dirgová. V sprievode prepadajúcich sa finančných
trhov by sa bankový sektor eurozóny mohol úplne rozsypať. Navyše strach
investorov by zapríčinil nedôveru v dlhopisy krajín eurozóny a tie by
mali preto veľký problém so získavaním peňazí na chod jednotlivých
členov. Euroklub by tak čelil zániku.

Otázny úspech
Analytici
však čakajú skôr grécky „tanec v euroštýle“, čomu nasvedčuje dnešný
začiatok plnenia ultimáta. Do konca roka chce krajina uzavreť niektoré
podniky závislé od štátnych dotácií a v priebehu najbližších mesiacov
prepustiť možno až stotisíc zamestnancov.

„Je to naťahovanie času, tranže dávajú veriteľom i krajine priestor k príprave na krach,“ myslí si o finančnej podpore Grécka Martin Prokop z Next Finance. Dirgová
si myslí, že aj v prípade helénskej poslušnosti sa bude musieť na úkor
veriteľov zmazať 30 – 40 percent dlhu. „Navyše je tu riziko, že po
prijatí týchto podmienok sa situácia v Grécku nielenže nezlepší, ba
práve naopak, zhorší sa až na neúnosnú mieru, keď celé hospodárstvo
skolabuje,“ varuje pred odvrátenou stranou mince takéhoto riešenia Martin Cesnak z Capital Markets.