Google chce novú realitu. Virtuálnu

SiliconValley – Technologickým obrom už obyčajná realita nestačí. Microsoft, HTC či
Facebook usilovne vyvíjajú prístroje vytvárajúce virtuálnu realitu. Najnovšie
sa k nim pridáva aj ďalší gigant. Hoci sa doteraz zdalo, že Google je v tejto
oblasti pozadu, aktuálne kroky dokazujú, že aj táto spoločnosť vidí budúci potenciál
technológií mimo reality.
Firma preto vytvorila divíziu, ktorej hlavným cieľom bude vytvárať produkty s
ambíciou presadiť sa na rozrastajúcom sa trhu s virtuálnou realitou a naďalej
zaistiť značke Google miesto na technologickej špičke.
Veľký potenciál Google už dávnejšie predstavil verejnosti technologickú
\“hračku\“ na vytváranie virtuálnej reality Google Cardboard. Kartónové
okuliare, ktorých cieľom bolo predviesť technológiu širokej verejnosti, mali
úspech. V porovnaní s konkurenciou ako Facebook, ktorý je s okuliarmi Oculus
Rift momentálne vo vývoji virtuálnej reality najviac v popredí, však nestačia.
Google preto vytvoril novú divíziu, ktorá sa bude zaoberať len vytváraním
produktov virtuálnej reality. Na jej čelo postavil Claya Bavora, ktorý mal
doteraz na starosti aplikácie ako Google Docs, Google Drive či Gmail. Stál aj
za vývojom Google Cardboard.
Dôraz na virtuálnu realitu kladie aj spomínaný Facebook. Najväčšia sociálna
sieť na svete nedávno presunula produktového manažéra Petra Denga z Instagramu
na projekt Oculus. \“Je len málo spoločností na svete, ktoré určujú, ako
budú ľudia medzi sebou a so svetom komunikovať. Som šťastný, že sa stávam
členom tímu, ktorý robí virtuálnu realitu skutočnosťou,\“ uviedol Deng. V
súčasnosti pracuje na projekte Oculus približne štyristo ľudí.
Produkty fungujúce na platforme virtuálnej reality majú veľký potenciál.
\“Jednoznačne to bude obrovský trh. Ľudia sa o to zaujímajú, lebo je to
niečo úplne nové. Problém však je, že zatiaľ neexistuje dostatok obsahu, nie je
čo pozerať,\“ hovorí Ondrej Macko, šéfredaktor TouchIT. Podľa neho je
náročné vytvoriť takýto obsah. Navyše, nikto zaň zatiaľ nie je ochotný platiť,
takže aspoň na začiatku bude musieť byť zadarmo. Silná konkurencia Do vývoja
nových produktov investujú aj iné spoločnosti, napríklad Samsung, Sony či
Microsoft, ktorý vytvoril okuliare na rozšírenú realitu. \“Momentálne na
trh vstupujú stále noví konkurenti. K významnejšiemu postaveniu niektorého z
nich na trhu môže dopomôcť dobrá predajná stratégia a, samozrejme, kvalita
produktu,\“ hovorí Peter Benko, analytik Capital Markets.
Ako sa bude vyvíjať konkurenčné prostredie na novom trhu a či budú musieť firmy
čeliť tlaku lacnejších výrobkov z Číny, ako je to pri smartfónoch, sa ešte
ukáže. \“Ak by technológia virtuálnej reality nadobudla významnejšie
postavenie na trhu, určite to nenechá chladnými ani technologických výrobcov z
Číny. Môžu priniesť produkty za dostupnejšie ceny,\“ dodáva Benko. Po dľa
Ondreja Macka je konkurencia z východu jednoznačná. \“Neexistuje nič, čo by
nebolo vyrobené v Číne. Je to trh, ktorému sa musíme prispôsobovať.\“
Lákadlo pre investorov Potenciál zisku je lákavý aj pre investorov. Analytici
sa v odhadoch zhodujú, že trh s \“nereálnou realitou\“ bude mať do roku
2020 hodnotu okolo 150 miliárd dolárov. Problém však je určiť, ktoré konkrétne
výrobky budú mať úspech. Odhad totiž ráta dohromady s hodnotou trhu s
produktmi, ktoré vytvárajú virtuálnu realitu, ale aj so zariadeniami na
rozšírenú realitu (augumented reality, pozn. red).
Kým virtuálna realita pohlcuje používateľovi celé okolie a \“prenesie\“
ho do iného sveta, produkty rozširujúce realitu len prikladajú novú virtuálnu
\“vrstvu\“ na reálne okolie, teda vytvoria iba akúsi nadstavbu. Práve
preto je pravdepodobné, že väčšia časť 150-miliardového trhu bude patriť práve
produktom rozširujúcim realitu.
Na zábavu aj vzdelanie Nové pokrokové technológie majú potenciál získať si
zákazníkov i na Slovensku. \“Masový trh to u nás asi nevytvorí. Minimálne
ďalších pár rokov to bude záležitosť len pre horných desaťtisíc,\“ hovorí
Macko.
Podľa neho existujú dva typy okuliarov. Tie, ktoré vytvárajú virtuálnu realitu,
a tie, ktoré sú len prostriedkom na to, aby nové prostredie vytvorila aplikácia
v smartfóne. \“Tie druhé sú oveľa lacnejšie, takže budú zrejme
populárnejšie, ale aj zážitok je slabší.\“
Virtuálna realita má potenciál uplatniť sa najmä v zábavnom a hernom biznise,
ale napríklad aj v oblasti interaktívneho vzdelávania. Macko dodáva, že
využitie si nájde aj v architektúre, dizajnérstve či v medicíne.
To, čo doteraz bolo len experimentálnym odvetvím, na ktorom si vývojári skúšali
svoje schopnosti, sa tak stáva novým trhom. Vďaka milovníkom technológií má
potenciál na úspech a vyzerá to tak, že v budúcnosti môže aj formovať
postavenie veľkých technologických firiem.