Fukušima straší Japoncov. Namiesto rastu prišli problémy

Tri roky po zemetrasení a ničivej prívalovej vlne sa ekonomika krajiny stále borí s problémami.

 
2011:
Nehoda v atómovej elektrárni Fukušima ochromila Japonsko a vystrašila
celý svet. Japonci utekajú od jadra a hľadajú nové zdroje energie. 2014:
Tri roky po nehode Japonci nenašli spôsob, ako jadro nahradiť.
Ekonomiku aj naďalej spomaľuje jeho odstavenie. Nehoda totiž spôsobila,
že sa krajina stala závislou od zemného plynu, uhlia a ropy. Situácia ju
dokonca donútila zvýšiť dovoz zemného plynu o 23 percent, čo viedlo k
zvyšovaniu cien za energie. „Jadro zohrávalo príliš významný podiel na
generovaní energie. Jeho odstavenie sa stalo obrovskou brzdou japonskej
ekonomiky po tsunami,\“ tvrdí Radoslav Kasík, analytik Across Wealth
Management. Na programe dňa je návrat k jadru.

Otázne spustenie elektrárne

Vláda na čele s premiérom Shinza Abehom robí všetko pre to, aby
elektráreň vo Fukušime znova obnovila. Len koncom februára vydala návrh
na jej opätovné spustenie, a to hneď po tom, ako prejde normami
jadrových regulačných úradov. „Je veľmi dôležité nadviazať zodpovednú
energetickú politiku, ktorá bude predchádzať problémom, s ktorými sme sa
stretli pred troma rokmi. Veríme, že reaktory prejdú bezpečnostnými
kontrolami a budeme ich môcť znova spustiť,\“ vyhlásil Abeho.
Proti návrhu sa však zdvihla ostrá kritika, a to najmä z radov bežných
občanov. Majú obavy o svoju bezpečnosť a zdravie. Nechcú totiž opakovať
scenár z roku 2011, keď pre riziko nadmernej rádioaktivity muselo
opustiť svoje domy viac ako 120-tisíc z nich. V nedeľu preto v uliciach
Tokia prebehla aj demonštrácia.  

Pobrežie je stále plné zrúcanín

Naštartovanie ekonomiky spomaľujú aj zdĺhavé dohady a byrokracia
spojené s prestavbou zničených oblastí. V mnohých rybárskych prístavoch,
ktoré zasiahla prívalová vlna, totiž stihli postaviť len desatinu z
nových bytov. Ide najmä o mestá Tanohata a celú oblasť Iwate, ktorá sa
nachádza na severovýchode krajiny. Niektoré projekty sa dokonca ani
nezačali a mestá sa stali doslova pohrebiskom betónových základov – je
to totiž jediné, čo po spustošených domoch ostalo.

Chýbajú totiž kvalifikovaní pracovníci, ktorí sú navyše z radov staršej
populácie. Verejnosť je zároveň  pobúrená tým, že sa vláda oveľa viac
sústreďuje na vybudovanie miesta pre olympijské hry v Tokiu, ktoré sa
budú konať v roku 2020. Preto všetkých pracovníkov a materiál presúvajú z
krízových oblastí do hlavného mesta. Aj napriek tomu, že krajina
naliala do opráv 250 miliárd dolárov, tieto vklady sa jej nevrátili.
„Ekonomike však investície do novej infraštruktúry nepomohli, tak ako
vláda očakávala. Za rast japonskej ekonomiky môže predovšetkým
20-percentné oslabenie meny a monetárne stimuly centrálnej banky,\“
vysvetľuje Ivor Lehoťan, analytik z Capital Markets.