Euroval čakajú zmeny. Má sa zdvojnásobiť

Výkonná riaditeľka
Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová včera vyzvala
starý kontinent na zvýšenie Európskeho stabilizačného mechanizmu –
trvalého eurovalu. „Čím ďalej budeme čakať, tým horšie to bude,“
povedala po stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Šéfka
nemeckej vlády však zvyšovanie trvalého eurovalu odmieta a naďalej
presadzuje najmä úsporné opatrenia. Premiér úradníckej vlády v Taliansku
Mario Monti má už aj konkrétnu predstavu o novej podobe záchranného
fondu. Podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel chce zdvojnásobiť jeho
pôvodnú kapacitu z 500 miliárd na jeden bilión eur. Lagardeová ďalej
vyhlásila, že pokiaľ Európa skutočne nezmobilizuje svoje sily, globálnu
ekonomiku čaká „špirálovitý pokles“. MMF už dnes s najväčšou
pravdepodobnosťou zmení výhľad pre svetovú ekonomiku z jednopercentného
rastu na polpercentný pokles.

Možno dáme 8 miliárd

Trvalý euroval má už v júli tohto roka nahradiť dočasný
euroval. „Podiel Slovenska v trvalom eurovale je 0,82 percenta, čo je
menej, ako je tomu v prípade dočasného,“ upozorňuje
predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ivan Štefanec
(SDKÚ DS). Na rozdiel od dočasného, v tom trvalom bude skutočná hotovosť
a nie garancie. Slovensko podľa pôvodného plánu malo prispieť 4,1
miliardy eur. Ak by sa kapacita zdvojnásobila, bolo by to 8,2 miliardy
eur. Slovenské ministerstvo financií sa k návrhu na zvýšenie trvalého
eurovalu nevyjadrilo. „O príspevku do eurovalu bude rozhodovať budúca
vláda,“ dodáva Štefanec.

Nemecká vláda uvažuje aj nad súčasným fungovaním trvalého a dočasného
eurovalu, čo by mohlo zmierniť tlak na zvýšenie Európskeho
stabilizačného mechanizmu.



Grécko má čas

Ministri financií Európskej únie včera v Bruseli rokovali aj o
priklepnutí druhého záchranného balíčka Grécku. „Kým sa dá dosiahnuť
dobrovoľná reštrukturalizácia, tak sa treba o ňu pokúšať. Ten čas je do
konca januára, pretože samotné spustenie výmeny dlhopisov by sa malo
začať najneskôr od polovice februára,“ povedal náš minister financií
Ivan Mikloš. Zatiaľ, čo súkromní veritelia sa držia dohody o odpustení
polovice gréckeho dlhu, Atény sa snažia až o 70-percentný odpis.
Problematickou je aj dohoda o úrokoch za nové dlhopisy s už zníženou
hodnotou. Banky sa bránia nižším úrokom ako štyri percentá. „MMF a EÚ
podľa všetkého budú tlačiť na zníženie úročenia cenných papierov pod tri
percentá,“ myslí si Martin Cesnak z Capital Markets.



Fiškálne pravidlá

Na „pretrase“ bolo včera aj prehĺbenie fiškálnej únie. Členovia
eurozóny, ktorí k nemu dobrovoľne pristúpia, budú musieť stlačiť svoje
štrukturálne deficity pod pol percenta nominálneho HDP. Ak sa im to
nepodarí, európsky súdny dvor im udelí pokutu. Nedobrovoľne tak prispejú
do trvalého eurovalu, a to maximálne jednou desatinou percenta ich
hrubého domáceho produktu. Pri tomto návrhu však ešte chýba definitívne
odobrenie zo strany „financmajstrov“. Pričom premiéri by o ňom mali
rokovať už na svojom nasledujúcom summite budúci pondelok.