Európska centrálna banka (ECB) bude dnes pod tlakom veľkých očakávaní
zo strany finančných trhov. Jej šéf Mario Draghi by mal ukázať, ako sa
plánuje popasovať s rekordne nízkou infláciou v eurozóne. Už na začiatku
mája pritom nevylúčil môžnosť zásahu banky, ak dôjde k ďalšiemu
spomaleniu v prípade rastu cien. A tento scenár sa naplnil. Kým v apríli
rástli ceny o 0,7 percenta, minulý mesiac poskočili iba o pol percenta.
Na rade je teraz podľa odborníkov samotná eurobanka, ktorá by mohla
znížiť kľúčovú úrokovú mieru na historické dno. V praxi to znamená zlacnenie peňazí pre komerčné banky. To by mohlo podporiť úverovanie ekonomiky a tým zvýšiť spotrebu, a teda aj rast cien. Pomalý rast cien navyše brzdí hospodárske oživenie starého kontinentu.

 

Reálne znižovanie úrokov

Ak sa banka rozhodne konať, pôjde o najdôležitejší krok z jej strany
za posledné dva roky. Najväčšie očakávania pritom prichádzajú zo
samotných trhov, ktoré iný scenár ani neočakávajú. „Draghi si nemôže
dovoliť sklamať trhy. Ak by sa ECB nerozhodla znížiť úrokové sadzby,
prípadne dodať na trh ďalšiu likviditu, tak by to uškodilo jeho povesti a znížilo kredibilitu celej banky,\“ zhodnotil situáciu analytik Moody\’s Analytics Tomáš Holinka. ?>

Eurozóna nutne potrebuje zvýšiť investície a zvrátiť nízku infláciu. A
to má na starosti práve eurobanka. Má na to hneď niekoľko možností.
Môže ňou byť napríklad zníženie úrokových sadzieb. „Náš
najpravdepodobnejší scenár je v súlade s trhovým očakávaním, a to pokles
sadzby na 0,1 percenta a zároveň zníženie depozitnej sadzby na-0,1
percenta,\“ povedal analytik Tatra banky Boris Fojtík. Okrem týchto dvoch
krokov, ktoré sú podľa analytikov najviac reálne, sa však ECB často
spomína aj v súvislosti s neobvyklejšími zásahmi. Ak znižovanie úrokov
neodrazí hrozbu deflácie, má v zálohe ďalšie zbrane. Dlhodobé a
mimoriadne výhodné pôžičky
bankovému sektoru či spustenie tlačenia peňazí podľa vzoru Spojených
štátov. „K nemu však pravdepodobne nedôjde v najbližších mesiacoch,
pretože sa najprv musia rozhýbať trhy s cennými papiermi,\“ dodáva
Holinka.

Deflácia ako strašiak

Experti sa zhodujú, že najväčším strašiakom pre ekonomiku eurozóny je
príliš pomalý rast cien a silné euro. Z dôvodu znižujúcej sa inflácie
sa totiž zvyšujú obavy, že 18 krajín eurozóny spadne do deflácie.
Slovensko pritom tomuto scenáru už čelí. V apríli u nás klesli ceny o
0,2 percenta, a to už druhý mesiac za sebou. Hrozba tohto javu je pre
rast zraniteľnej európskej ekonomiky obzvlášť veľký. „Obyvateľstvo či
firmy by odkladali svoju spotrebu, čo by následne ešte väčšmi sťažovalo
ekonomický rast,\“ tvrdí analytik spoločnosti Capital Markets Lukáš Lóci.
Samotný šéf Eurobanky vie, že toto riziko môže nastať. „Sme si vedomí
rizika príliš dlhého obdobia minimálnej inflácie,\“ povedal Draghi minulý
týždeň a dodal, že on a jeho kolegovia „musia byť mimoriadne ostražití
pred akoukoľvek negatívnou cenovou špirálou\“. Ako bude tejto hrozbe
čeliť, môže prezradiť už dnes poobede na tlačovej konferencií vo
frankfurtskej centrále banky.