Euro padlo na 9-ročné minimum, kvôli Grécku a rope

Autor:Peter Bárdy

Strach z budúcnosti Grécka a rapídny pokles cien ropy na trhoch. Takto vysvetľujú analytici situáciu, do ktorej sa dostalo euro.

 Vývoj eura a dolára od januára 2010 dodnes

(pre kvalitnejšie zobrazenie grafu naň kliknite)

Vývoj eura a dolára od januára 2010-dodnes

Euro dnes padlo voči doláru na 9-ročné minimum. Ide o najnižšiu
úroveň eura od marca 2006, keď sa euro dostalo pod psychologickú hranicu
1,2 dolára za euro (presne 1.1864 USD za 1 euro). 

Analytici si to vysvetľujú nejasnou budúcnosťou Grécka v eurozóne, nízkymi cenami ropy, ale aj rozdielmi medzi EÚ a USA.

Ostanú Gréci v eurozóne?

Grécko stojí pred voľbami, ktorých výsledok je pre mnohých európskych
politikov veľkou neznámou. Otvára sa najmä otázka, či aj po nich ostane
krajina v eurozóne. Krízou zmietané Grécko totiž musí pokračovať v
šetrení a škrtoch, čo sa mnohým Grékom nepáči.

Rekordná nezamestnanosť, pribúdajúci počet ľudí bez domova, to je
voda na mlyn pre euroskeptické strany, ktoré volajú po vystúpení krajiny
z eurozóny.

Grécky premiér Antonis Samaras vo svojom prejave varoval, že ak by
zvíťazila najsilnejšia opozičná strana SYRIZA, mohlo by to spôsobiť
zlyhanie ekonomiky a odchod Grécka z eurozóny.  

SYRIZA sa niekoľkokrát nechala počuť, že prehodnotí, či dokonca zruší
reformy, ktoré boli Grécku uložené medzinárodnými veriteľmi. Podľa
aktuálnych prieskumov verejnej mienky je opozičná SYRIZA na čele
popularity voličov. 

Nemci dovolia Grécku odísť, ak…

Kým ešte donedávna si nemeckí vládni politici, na čele s kancelárkou
Angelou Merkelovou, nevedeli poriadne predstaviť, že by Grécko opustilo
eurozónu, dnes je situácia iná.

Kancelárka Merkelová sa pre Der Spiegel vyjadrila, že je pripravená
nechať Grécko odísť z eurozóny, ak si zvolia vládu, ktorá bude chcieť
zničiť súčasný úsporný kurz gréckej ekonomiky. Správu citovali svetové agentúry a médiá.

\“Nemecká vláda sa domnieva, že odchod z eurozóny (Grécka, pozn.
red.), je takmer nevyhnutný, ak opozičný vodca Alexis Tsipras povedie
vládu, pričom opustí rozpočtovú disciplínu a nebude splácať dlhy
krajiny,\“ píše Der Spiegel. 

Francúzsky populista

Či Grécko opustí eurozónu, alebo v nej ostane, o tom by mali
rozhodnúť iba Gréci. Takto reagoval vo francúzskom rádiu France Inter
prezident Francois Hollande. Ten je známy kritikou úsporných opatrení. 

Za jeho vlády sa Francúzsko dostalo do vážnej hospodárskej krízy.
Narastá štátny dlh, ekonomika je vo vážnych problémoch, nedokáže
stiahnuť deficit pod 3 % HDP…

Samotný Hollande sa stal najmenej populárnym francúzskym prezidentom od konca II. svetovej vojny. 

Podľa Hollandea už Grécko (a ďalšie krízou zasiahnuté juhoeurópske krajiny) zaplatilo vysokú cenu za možnosť ostať v eurozóne. 

Za takýmito vyjadreniami Hollandea sa však s najväčšou pravdepodobnosťou skrýva len populizmus.

Padlo to na konci roka

Rozhodnutie, že Grécko čakajú na konci januára predčasné voľby, padlo
v závere minulého roku. Parlamentu sa nepodarilo ani na tretíkrát
zvoliť prezidenta. Za vládneho kandidáta Stavrosa Dimasa hlasovalo 168
poslancov, potreboval o 12 viac. 

A keďže podľa gréckej ústavy musia po troch neúspešných voľbách
prezidenta nasledovať predčasné parlamentné voľby, premiér Samaras ich
vyhlásil na 25. januára tohto roku. O novom prezidentovi teda rozhodne
nový parlament.

Už dnes sa však otvára otázka, či je Grécko v situácii postaviť
vládu, ktorá by potrebných 180 hlasov mala, prípadne vedela získať.
Rozkoly medzi vládnou koalíciou a opozíciou sú totiž tak výrazné, že k
nejakým podobným dohodám povedie veľmi ťažká cesta.

Ak nejaká povedie. 

Varovania guvernéra

Pod situáciu, v ktorej sa nachádza euro, sa podpísalo aj
minulotýždňové varovanie guvernéra Európskej centrálnej banky Maria
Draghiho. Ten sa obáva rastúceho rizika deflácie v eurozóne. Podľa
guvernéra je cenová stabilita v eurozóne ohrozená viac ako pred šiestimi
mesiacmi.  Zároveň vyzval členské štáty, aby urýchlili reformy. 

Uviedol v rozhovore pre nemecké noviny Handelsblatt:

\“Problém je trojaký – nedostatočné reformy, byrokracia a vysoké zdaňovanie. Ak toto nebudeme riešiť, rast bude stále slabý.\“

A proti tomu chce Draghi bojovať uvoľnením menovej politiky.

ECB už v minulosti napríklad nakúpila aktíva a znižovala úvery
bankám, aby ich tie následne znížili tiež. Okrem toho ECB zvažuje tzv.
kvantitatívne uvoľňovanie (QE), tlačenie nových peňazí, či nákup
štátnych dlhopisov. 

USA rastú podstatne rýchlejšie

Ďalším dôvodom prepadu spoločnej európskej meny je rozdielna menová
politika na oboch stranách Atlantiku. Americká centrálna banka Fed bude
podľa analytika TRIM Broker Petra Greguša pravdepodobne tento rok
zvyšovať úrokovú mieru a navyše koncom minulého roka ukončila program
QE, teda tlačenie peňazí. Na druhej strane je Európska centrálna banka.
Tá znížila sadzby na historické minimá, zaviedla negatívnu depozitnú
sadzbu a 22.1.2014 sa očakáva, že ohlási nové stimuly.

„Rozdiel je aj v tom, akým tempom rastie ekonomika. Zatiaľ čo tá
americká dosiahla v treťom kvartáli rast o 5,0 %, hospodárstvo eurozóny
by malo rásť do 1,0 %,\“ povedal Greguš.

Voľný pád eura má výhody

Ako ďalej analytici upozorňujú, oslabovanie eura je už dlhodobý trend
minimálne od polovice vlaňajška a v tomto roku by sa nič nemalo zmeniť.
„Viaceré veľké medzinárodné banky odhadujú, že EUR/USD sa v decembri
bude pohybovať okolo 1,15. Znamená to ale, že počas roka môže ísť aj
nižšie. Dlhodobý výhľad je tak skôr negatívny,\“ dodal Greguš.

Niektorí odborníci hovoria aj o vyrovnanom kurze. „V hre je aj
parita, teda kurz 1:1 medzi eurom a americkým dolárom, o ktorom sa veľa
hovorilo počas gréckej krízy, avšak odnieslo si ju vtedy zlato. Tento
vzácny kov vtedy zdražel až k úrovni 2000 dolárov,\“ priblížil analytik
Capital Markets Miroslav Blahušiak.

Zlato sa javilo švajčiarskym bankárom ako stabilnejšia alternatíva
voči americkému doláru či švajčiarskemu franku, keď predávali eurá a
nakupovali zlato a nemecké štátne dlhopisy, či pokladnične poukážky v
nádeji, že raz budú denominované v znova oživených markách.

„Pokles k parite 1:1 bude okolo referenda o vystúpení Veľkej Británie
z Európskej únie, čo očakávame najskôr až v roku 2016 alebo 2017, aj
keď premiér David Cameron sa už vyjadril, že by bol rád už za budúci
rok,\“ doplnil Blahušiak.

Podľa odborníkov slabá spoločná mena by mala spôsobiť rast cien
importovaného tovaru, čo môže spôsobiť zdražovanie. V súčasnosti ale v
eurozóne čelíme nízkej inflácii a na Slovensku dokonca deflácii práve
kvôli nízkej cene ropy, ako aj pomalému ekonomickému rastu. Rast
importných cien by tak nemal byť citeľný, na druhú stranu pokles eura by
mal podporiť export mimo eurozóny.

V súčasnosti je tak slabšie euro skôr výhodou.