Éra globalizácie sa končí. Škóti majú v rukách aj budúcnosť únie

Škóti dnes dostanú šancu na odtrhnutie sa od Veľkej Británie. V referende, ktoré rozhoduje o ďalšom smerovaní tejto krajiny, majú majú jedinú otázku a dve zdanlivo jednoduché odpovede. Áno alebo Nie.

V prípade, že sa Škóti rozhodnú zostať pod krídlami Londýna a užívať si výhody veľkého spoločenstva, tak ich budúcnosť bude nalinkovaná spolu s budúcnosťou Veľkej Británie. Ak sa však Škóti po storočiach závislosti na Británii rozhodnú pre samostatnosť, vynorí sa v okamžiku príliš mnoho otázok a málo odpovedí.

Škóti rozhodujú o svojej budúcnosti, pozrite si fotogalériu.

Brusel bude musieť riešiť problém rozdelenia krajiny, s ktorým pri písaní unijných zmlúv nikto nepočítal a to je len začiatok. Samostatné Škótsko dostane ihneď po svojom \“narodení\“ do vienka časť britkého dlhu, nebude mať vlastnú menu, bude sa musieť samo starať o svoje financovanie a krajinu opustí mnoho veľkých korporácií. To nebude práve najkrajší začiatok samostatnosti.

Osamostatnenie Škótska by zároveň otvorilo cestu iným regiónom Európy, ktoré tiež túžia po samostatnosti. Katalánsko, Baskicko, Korzika, Benátsko by získali vzor, ktorý by im vyšliapal cestu k samostatnosti. Zároveň by sa otvorila otázka budúcnosti Európskej únie.  Globalizácia a spájanie vyzerá inak. Spoločný projekt Európy by tak získal vážne trhliny.

Nezávislosť by mohla Škótsku z dlhodobého hľadiska priniesť výhody, avšak načasovanie referenda do krízového obdobia je veľmi nešťastné.

V Téme týždňa sme sa pozreli na to, ako by dnes malo referendum dopadnúť tak, aby bolo pre Škótov čo najlepšie.

Ako by sa mali Škóti v dnešnom referende o odtrhnutí od Británie rozhodnúť a prečo?

Alexander Ač

Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne

História ukazuje, že ak majú ľudia možnosť, volia si vo väčšine prípadov nezávislosť. Presnejšie, od roku 1846 si rôzne krajiny sveta zvolili nezávislosť v 88 % prípadoch. Ak sú ľudia definitívne rozhodnutí, že sa chcú z nejakých príčin osamostatniť, nie je príliš dobrou myšlienkou im v tom brániť. Situácia potom dopadne horšie, ako v prípade ich odtrhnutia. Skupina ľudí sa v princípe chce osamostatniť v prípade, ak má pocit, že na štát, ktorého sú súčasťou, dopláca.

Ak sa pozrieme na Škótsko, tak podľa ekonomických ukazovateľov je priemerné HDP na obyvateľa so započítaním ziskov z ťažby ropy až o 15 % vyššie, ako je priemer Veľkej Británie. Odtrhnutím Škótska by Británia prišla až o 90 % ziskov z (klesajúcej) ťažby ropy. To je pravdepodobne hlavná príčina toho, prečo by pre Britániu predstavovalo odtrhnutie Škótska problém. Podobne ako v prípade rozpadu Juhoslávie prišli Srbi prakticky o všetko pobrežie v prospech Chorvátska. Nie je však pravdepodobné, že v prípade osamostatnenia by Briti zasiahli násilne (nakoniec, o status svetového impéria prišli už po 1. svetovej vojne, takže stratu Škótska by tiež prežili). A spočiatku by na ružiach nemali ustlané ani Škóti, keďže sú s britskou ekonomikou veľmi úzko spojení. Britské banky už začali v obavách o výsledok referenda potichu presúvať hotovosť smerom na sever, aby pokryli prípadný zvýšený dopyt Škótov po hotovosti v prípade odtrhnutia (a vyhli sa tak prípadným „runom“ na banky).

Domnievam sa, že v počiatočných fázach po prípadnom odtrhnutí by negatívne dôsledky pocítili obe krajiny, v dlhodobejšom horizonte by ale získali viac Škóti. Ak sa od Veľkej Británie odtrhnúť chcú, myslím, že je povinnosťou nás všetkých tento výsledok akceptovať, a to dokonca aj v prípade, ak by to viedlo k vzostupu „separatizmu“ v rámci Európy a prípadným ďalším (geo)politickým turbulenciám v rámci EÚ. Ak by k tomu došlo, je potrebné sa zamyslieť nad zmysluplnosťou a udržateľnosťou projektu Európskej Únie. V každom prípade je zrejmé, že ak už hlasovanie dopadne akokoľvek, Veľká Británia už nebude vyzerať ako doteraz. Takisto sa zdá, že éra globalizácie a spájania sa pomaly končí, a trend smerom k osamostatňovaniu a drobeniu bude naberať na intenzite a rozsahu.

Peter Bukov

Capital Markets

Odtrhnutie Škótska v súčasnej dobe pravdepodobne prinesie viac zlého, ako dobrého. Krajiny nie sú ekonomicky, ani politicky pripravené na prípadné odlúčenie. Najväčší dopad by mal na politickú scénu Británie, nakoľko Labour strana by stratila asi 40 škótskych politikov a jej odporujúca strana Konzervativcov by získala dominanciu. Konzervatívci sú aj za odchod UK z Európskej únie a premiér Cameron by prišiel o svoj vplyv.

Na sterling by odchod Škótska mal taktiež negatívny vplyv. Analytici odhadujú 10 až 15% depreciáciu voči americkému doláru. Škótsko by si pravdepodobne nechalo libru a po určitom čase by si zvolilo svoju vlastnú menu, ktorá by bola zapegovaná na libru.

Britské spoločnosti by mohli z odchodu Škótska benefitovať, oslabenie libry by im výrazne pomohlo, nakoľko až 75% tržieb majú zo zahraničia. Škótsko by mohlo znížiť dane pod úroveň Británie, možno až na úroveň Írska, aby prilákalo investorov a zahraničné spoločnosti. To by šlo na úkor Británie, ktorá by týmto samozrejme stratila.

Škóti by tak mali zahlasovať za neodtrhnutie sa, situácia je podobná ako napr. z odchodom z Grécka z Eurozóny, o ktorom sa špekulovalo v rokoch 2011-2012. Následky by boli viac negatívne, ako pozitívne.

Jiří Cihlář

Next Finance

Z ekonomického hľadiska vidím niekoľko zádrheľov, ktoré by prinieslo osamostatnenie Škótska. Priaznivci myšlienky samostatného Škótska sa domnievajú, že by krajine aj naďalej zostali výhody, ktoré môže čerpať ako člen Spojeného kráľovstva. Táto myšlienka sa ale zdá byť naivnou. Napríklad by krajina pri osamostatnení dostala venom časť britského štátneho dlhu. Navyše by si musela do budúcnosti sama zabezpečiť financovanie. A to by pre krajinu, ktorá za sebou nemá úverovú históriu, bolo ťažké. Výnosy štátnych dlhopisov by tak vzrástli vyššie, než kde sa teraz nachádzajú tie britské. Iba čiastočnou pomocou by bolo, že európske trhy sú aktuálne kvôli krokom Európskej centrálnej banky zaliate lacnou likviditou.

Škótsko by tiež muselo počítať s tým, že by krajinu v prípade osamostatnenia opustilo niekoľko veľkých britských bankových domov, ktoré by niektoré svoje aktivity presunuli do Británie. A pretože by nešlo o malé ryby (napr. O banky Royal Bank of Scotland či Lloyds Banking Group), tvrdý zásah by tým dostal škótsky hrubý domáci produkt.

Nakoniec je tu otázka meny. Priaznivci odtrhnutia počítajú s ponechaním britskej libry ako zákonného platidla v krajine. Z dlhodobého hľadiska to nemôže dobre fungovať. Hoci sú podmienky v škótskej ekonomike podobné tej britskej, neplatí to dokonale. Britská centrálna banka by po odtrhnutí nebrala na Škótsko zreteľ. Nové Škótsko by určite chcelo okrem iného zarábať na vývoze ropy. V určitých chvíľach ekonomického cyklu by preto Škótsko mohlo zatúžiť po slabšej mene ako je silná britská libra.

Kvôli vyššie popísaným ekonomickým zádrhelom nemôžem byť veľkým priaznivcom osamostatnenie Škótska.

Matej Klenovský

Analytik

Osamostatnenie Škótska s vysokou pravdepodobnosťou spôsobí značné hospodárske problémy na Britských ostrovoch. Neistota a znížená dôvera by z krátkodobej perspektívy negatívne ovplyvnila spotrebu, čo by spôsobilo spomalenie rastu ekonomiky.

Výrazne nedoriešenou otázkou je, akú menu bude používať „nové“ Škótsko. Hoci sa predstavitelia za nezávislosť spoliehajú, že budú môcť používať libru, nikto z britských zástupcov to ešte oficiálne nepotvrdil. Spomínalo sa aj euro, no podľa vyjadrenia Bruselu by Škóti po odtrhnutí museli nanovo požiadať o prijatie do EÚ a následne o členstvo v eurozóne. Vytvorenie novej „floating“ meny by bolo veľmi riskantné, tam by bol predpoklad silnej devalvácie, ktorá by sa mohla premietnuť do vyšších cien tovarov a služieb. Aj ponechanie libry by spôsobilo veľké fiškálne náklady, pretože Škóti by si museli postupne začať vytvárať svoje vlastné rezervy. K tomu by malo Škótsko podľa niektorých správ „zdediť“ dlh vo výške 100 – 130 miliárd libier, čo predstavuje takmer ročný výkon ich hospodárstva. Diera v rozpočte by mohla byť vyplnená buď škrtaním výdavkov (považujem za nereálne) alebo zvyšovaním daní – tie by ale znížili konkurencieschopnosť krajiny a zvýšili riziko odchodu spoločností do zahraničia, čo by poznačilo aj pracovný trh. Je pravda, že Škótsko disponuje ložiskami ropy, ktoré by na pár rokov pomohli vykryť rozpočet, no zásoby nie sú tak výrazné, aby na základe exportu suroviny mohli Škóti večne prosperovať.

Ak by nová vláda učinila správne kroky, tak z dlhodobého hľadiska by odtrhnutie mohlo Škótsku pomôcť, no z krátkodobého ho pravdepodobne veľmi poznačí. Podľa môjho názoru je referendum veľmi zle načasované. Ak sa chcú Škóti po tristo rokoch osamostatniť, takýto dôležitý krok by nemali vykonávať počas ekonomickej krízy. Po osamostatnení ich čakajú problémy s menou, dlhom, pracovným trhom a zrejme by ich neminula ani recesia.

Jiří Šimara

Cyrrus

Celá myšlienka samostatnosti je bohužiaľ silne ovplyvnená udalosťami, ktoré sa stali pred niekoľkými stovkami rokov a ktoré boli teraz novo vytiahnuté a zástancami samostatného Škótska zneužité. Ľudia by sa však vo voľbách všeobecne nemali riadiť emóciami ale snažiť sa na celú vec pozrieť čo možno najviac realisticky. V tomto prípade je nutné si priznať, že Škótsko nie je vôbec pripravené na odtrhnutie sa od Veľkej Británie. Stále nie je jasné, akú menu by využívalo, ako by mal vyzerať rozpočet alebo či by novovzniknutý štát naďalej patril do štruktúr Európskej únie. Prípadné áno samostatnosti tak nie je ničím iným ako obrovským hazardom, ktorý je úplne zbytočný.

Rudolf Vrábel

J&T Banka

Z národného pohľadu má Škótsko plné právo osamostatniť sa, keď dokonca samotný britský premiér David Cameron podpísal v 2012 dohodu o umožnení škótskeho referenda. Snaha nacionalistov o zvrchovanosť je v prípade Škótska pochopiteľná, avšak nepríde beztrestne.

Po prípadnom zvolení nezávislosti by sa z osamostatneného Škótska stala prakticky nová krajina. Škótsko by tak muselo implementovať sériou nových opatrení, okrem mnohého iného, napríklad prihlásiť sa do medzinárodných inštitúcií, z ktorých doposiaľ profitovalo. Veľkou neznámou je mena. Škótski obyvatelia by zo strachu o svoje úspory pri nepriaznivom výmennom kurze prenášali svoje financie preč z krajiny. Viaceré finančné inštitúcie už avizovali svoj plán presunúť sa do Londýna. Krajina by si spočiatku nemohla požičiavať na finančných trhoch, keďže jej kreditné skóre by bolo neexistujúce, za čím stojí aj otázka nevyriešeného podelenia verejného dlhu. Rozdelenie Veľkej Británie by ochromilo veľké výdavky vo verejnom sektore, ktoré má Škótsko spomedzi krajín Spojeného kráľovstva na hlavu najväčšie. Inými slovami, v súčasnej nestabilnej ekonomickej situácii (ale aj mimo nej) by oddelenie sa od únie bolo veľmi riskantným a bolestivým krokom. Utrpela by tým nie len Veľká Británia (strata územia ako aj medzinárodného vplyvu) ale aj Škótsko.

Ako britské média podotýkajú, isté zatiaľ je, že tí, ktorí myslia srdcom budú voliť áno. Naopak, tí, u ktorých preváži rozum a racionalita zasa nie.