Dlhová kríza zdražuje Slovensku pôžičky

Slovensku hrozí, že bude
mať problém získať dostatok peňazí na svoje výdavky z finančných trhov.
Včerajšia aukcia trojročných dlhopisov skončila ďaleko za očakávaniami.
Zatiaľ čo Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity odhadovala zisk až na
150 miliónov eur, investori nakoniec nakúpili cenné papiere iba za 28
miliónov eur. Za požičanie si pritom vypýtali až 3,46-percentný úrok.
„Odhad sa robil ešte koncom októbra, vtedy ešte Taliansko a Slovinsko na
tom neboli tak zle a investori sa ešte tak veľmi neplašili,“ objasňuje
príčinu sklamania riaditeľ odboru riadenia dlhu agentúry Tomáš Kapusta.
„Samozrejme, nebola úspešná z toho pohľadu, že trhy sú rozbité a
investori neinvestujú do dlhopisov ani v prípade krátkych splatností,“
dodáva. Úspech však vidí v tom, že na dražbe sa zúčastnili všetci, ktorí
prejavili predbežný záujem. „Ak by táto situácia dlhodobo pretrvávala,
Slovensko môže mať problém so svojím financovaním.“ V podobnej situácii
je však podľa Radoslava Kasíka z Across Wealth Management väčšina krajín eurozóny.

Treba konať

Slovenské ministerstvo financií zatiaľ popiera, že by sme mali
problémy s financiami. „V tejto chvíli nie je nedostatok peňazí akútnou
otázkou a Slovensko má finančné potreby pokryté na dostatočne dlhý čas.
Financovanie dlhu Slovenska tak zatiaľ ohrozené nie je,“ povedal hovorca
ministerstva Martin Jaroš.

Za kľúčové v tejto situácii pokladá vrátiť dôveru na trhy. „Na národnej
úrovni sa pripravuje schválenie ústavného zákona o rozpočtovej
zodpovednosti. Pretrváva aj zhoda naprieč politickým spektrom o potrebe
ďalšieho znižovania rozpočtového deficitu,“ upozorňuje Jaroš. Rezort
verí, že sa podarí presadiť nové riešenia aj na celoeurópskej úrovni.
Nastoliť by sa mali prísnejšie pravidlá rozpočtovej disciplíny s
reálnymi sankciami za ich nedodržiavanie.

Nedôveru trhov k cenným papierom s dlhšou splatnosťou chce ministerstvo
prechodne riešiť vydávaním štátnych pokladničných poukážok, s lehotou
splatnosti kratšou ako jeden rok. „Trh momentálne preferuje krátkodobé
úložky alebo štátne pokladničné poukážky,“ okomentoval prístup
ministerstva analytik spoločnosti Capital Markets
Zoltán Csiba. Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych
štúdií INESS očakáva, že ministerstvo v záujme zaplátania vzniknutých
dier v príjmoch použije aj zostatky v štátnej pokladnici.



Cudzinci nás nechcú

Nie je to však prvý prípad slovenského nezdaru. Aukcia spred
dvoch týždňov s plánovaným výťažkom až 150 miliónov eur sa nakoniec pre
nezáujem investorov zrušila. Dôvodom bola už vtedy eskalujúca dlhová
kríza. Podľa Kapustu je však ohrozená aj ďalšia aukcia 14-ročných
dlhopisov, naplánovaná na 12. decembra. „Vzhľadom na to, že u nás o
dlhodobé dlhopisy záujem nie je a zahraniční investori sa z aukcií
vytratili, predpokladáme, že nemáme šancu niečo predať,“ hovorí Kapusta.
Všetko je však podľa jeho slov ešte otvorené a ak niekto záujem predsa
len prejaví, aukcia bude. Na tento rok budeme mať peňazí dosť. Aukcie
uskutočnené od októbra totiž slúžia na zabezpečenie financií pre
začiatok budúceho roka.

Absencia zahraničných investorov je však pre Slovensko hrozbou. „Pasívna
kapitálová bilancia Slovenska vylučuje schopnosť dlhodobého
financovania štátneho rozpočtu krajiny z jej vnútorných zdrojov,“
podotkol Csiba. Ešte v októbri bolo pritom všetko inak. Slovensko vtedy v
aukcii trojročných dlhopisov získalo až 211 miliónov eur aj od
zahraničných spoločností. Investori sa vtedy uspokojili s priemerným
výnosom iba 2,68 percenta.