Detroit nemá peniaze

Iba
nedávno sa Detroit hrdil autosalónovými novinkami a stelesňoval
americký automobilový priemysel. Brány výstaviska sa však zatvorili a
ukázala sa skutočná tvár mesta. Opustené štvrte, tisíce nezamestnaných,
prázdne továrne a vysoká kriminalita. Detroit sa zmieta vo finančných
problémoch už dlhšie, ultimátum však prišlo až teraz. Krízový manažér
mesta Kevyn Orr povedal, že mesto je len krôčik od úplného krachu.

Problémové dôchodky
\“Výdavky
Detroitu naďalej presahujú príjmy, a to aj napriek znižovaniu
nákladov,\“ uviedol Kevyn Orr pre agentúru Reuters. \“Inými slovami,
Detroit míňa viac, než získa,\“ dodal. Orr ešte bude do konca júna
rokovať s veriteľmi a odbormi o tom, či bude možné dať mestské financie
do poriadku bez vyhlásenia bankrotu. Podľa analytikov však Detroit bude
zrejme nasledovať príklad mesta Stockton, ktoré vyhláslio bankrot vlani.

Odborníci
v bankrote Detroitu, symbolu amerického kapitalizmu, vidia aj iné
skryté príčiny. \“Za všetkým treba hľadať peniaze,\“ hovorí analytička Capital Markets Katarína Čechová. \“Automobilový priemysel spolu s leteckým sa v USA
vyznačoval vysokou dávkou organizovanosti v odboroch. Odbory dokázali
obe tieto odvetvia dostať v USA na kolená,\“ myslí si Čechová. Detroit
podľa nej doplatil najmä na zdravotné a dôchodkové zabezpečenie, čo
potvrdzuje aj analytik J&T Banky Stanislav Pánis. \“Predstavitelia
mesta urobili veľa nesystémových krokov,\“ hovorí analytik. Napríklad
dohodli sa so zamestnancami na zvýšení budúcich penzií namiesto
okamžitého zvýšenia platu. \“To síce dokázalo krátkodobo znížiť dieru v
rozpočte, no len za cenu zvýšenia budúcich záväzkov, ktoré teraz nemá
mesto z čoho splatiť,\“ dodáva Pánis.

60-ročná hrdza
Mesto
teraz musí vyplácať mzdy zamestnancom, dôchodky a iné dávky, no výber
daní je čoraz nižší. Dôvod je jednoduchý – dane nemá kto platiť. \“Od
vrcholu po druhej svetovej vojne prišlo mesto už o dve tretiny
obyvateľstva,\“ vysvetľuje analytik Pánis. Hrdza tak nahlodáva mekku
amerického automobilového priemyslu už viac ako 60 rokov. Spolu s
úbytkom obyvateľstva sa zhoršovala aj jeho veková štruktúra, čiže
pribudlo obyvateľov závislých od dávok mesta.

A aj automobilky,
ktoré tu mali svoj hlavný stan, sa začali pomaly presúvať do oblastí s
lepšími podmienkami. \“Dnes sa nové automobilky stavajú skôr v Južnej
Karolíne alebo Georgii, kde sú náklady nižšie v porovnaní s Detroitom o
tretinu alebo aj viac,\“ dopĺňa Čechová. Hospodársky útlm mesta by podľa
nej nastal aj v prípade, ak by automobilový sektor nepostihla kríza v
roku 2009. Dnes je totiž americký automobilový trh v najlepšej kondícii
vôbec.

Euro-Detroit
Analytici sa zhodujú, že okrem
bezbrehého míňania peňazí a štedrého sociálneho systému môže za krach
mesta Detroit aj prílišná koncentrácia na jedno odvetvie. Ekonomika
tohto amerického regiónu sa nápadne podobá na slovenskú. Má tri veľké,
konkurencieschopné automobilky a väčšinu priemyselnej produkcie tvoria
práve osobné autá. V koži Detroitu sa o niekoľko rokov môžeme ocitnúť aj
my. \“Naša dnešná efektívnosť a mzdy sú od seba tak ďaleko, že v
najbližších piatich rokoch nie je takýto scenár reálny,\“ hovorí analytička Čechová s tým, že
automobilky by donútili odísť až mzdy okolo 2 000 eur. Analytik Pánis
však upozorňuje, že nebezpečenstvo číha za rohom.

\“Ktorúkoľvek
krajinu sveta môže postihnúť rovnaký osud ako Detroit, ak bude zle
spravovaná, bude sa dlhodobo zadlžovať a nebude ochotná robiť reformy a
úspory.\“