Dediči Samsungu narazili. Na daň potrebujú miliardy

Financie. Prevzatie rodinnej firmy bude stáť nových majiteľov až 50 percent z celkovej hodnoty Samsungu.

Šesť
miliárd dolárov. Toľko bude stáť dedičov technologického gigantu
Samsung, aby mohli riadiť rodinný podnik. Pôjde tak o jednu z najvyšších
dedičských daní vôbec. V Južnej Kórei musia totiž superboháči zaplatiť
štátu až 50 percent nadobudnutého majetku. Vysoká suma tak môže
zapríčiniť, že noví majitelia nebudú mať peniaze na rozdávanie svojim
akcionárom. „V minulom roku dosiahli tržby spoločnosti 144 miliárd
dolárov, pričom čistý zisk dosiahol iba 16 miliárd dolárov. Z tohto
hľadiska môže tento účet výrazne znížiť ziskovosť firmy v tomto roku a
schopnosť vyplatiť podiel dividend,\“ tvrdí Ivor Lehoťan, analytik zo
spoločnosti Capital Markets. Iný scenár hovorí aj o tom, že dediči si
budú musieť „požičať\“ na dedičstvo tým, že predajú svoje akcie. S ich
predajom však môžu stratiť kontrolu nad riadením skupiny, ktorá má
viacero dcérskych spoločností po celom svete.

Lov na boháčov

Len akcie, ktoré vlastní najstarší syn Jay Lee v spoločnosti Samsung
Eletronics – svetového výrobcu smartfónov a Samsung Life Insurance, majú
dohromady trhovú hodnotu okolo 12,7 miliardy dolárov. Aby sa ich
nemusel vzdať, rozhodla sa rodina zahnať vysoký daňový výmer novými
akcionármi. Samsung Everland, ktorá je kľúčovou holdingovou spoločnosťou
v rámci skupiny, minulý týždeň oznámila, že ponúkne širokej verejnosti
akcie spoločnosti. Aj to by mohlo pomôcť dedičom získať potrebnú
hotovosť.

O nasledovníctve vo firme sa pritom hovorí od minulého mesiaca. Práve
odvtedy je 72-ročný majiteľ Samsungu Lee Kun-hee hospitalizovaný v
nemocnici po prekonaní ťažkého infarktu. A hoci sa jeho stav v poslednom
čase zlepšil, nie je jasné, či aj naďalej bude rozhodovať o budúcnosti
firmy. Jeho úlohu tak preberie najstarší syn Jay Y. Lee a jeho dve
sestry. Nebude to však zadarmo. Dedičstvo v Južnej Kórei totiž so sebou
prináša aj daň. „Je to odstupňované podľa hodnoty dedeného majetku. Do
100-tisíc dolárov je sadzba 10 percent, nad výšku majetku v hodnote
zhruba tri milióny dolárov je to potom 50 percent,\“ vysvetľuje Tomáš
Menčík, analytik spoločnosti Cyrrus. Šesť miliárd dolárov tak poputuje
na účet štátu. Na Samsungu si dokonca prilepší o trikrát viac než za
celý rok 2012. Vtedy sa vláde podarilo z dedičskej dane inkasovať „len\“
niečo okolo dvoch miliárd dolárov.

Na Slovensku bez dedičskej dane

Tento poplatok pritom nie je v Južnej Kórei ničím novým. Už desiatky
rokov štát poľuje po bohatých nasledovníkoch. Od roku 2000 vstúpila do
platnosti aj spomínaná 50-percentná daň. Navyše Samsung nemusí byť
jediným, kto narazí v krajine na tento problém. Pôsobia tu totiž aj
ďalšie spoločnosti, ktoré ovládajú tunajšiu ekonomiku, ako napríklad
automobilka Hyundai Motor či Doosan – firma zameraná na výrobné
stavebníctvo a spotrebný tovar. Hneď za Južnou Kóreou obsadili druhé
miesto vo výške dedičskej dane Spojené štáty. Tam platí už od roku 1916 a
boháči musia platiť 40 percent zo svojho nadobudnutého majetku. Azda
najväčší rozruch spôsobil prípad známeho biznismena s ropou Johna
Rockefellera. Štát si z jeho dedičstva ukrojil až 70 percent. Časom však
našli Američania v zákone legislatívnu medzeru, ktorú veľmi často
využívajú na to, aby sa tejto „pokute\“ vyhli. Prevádzajú firemné zisky
do rôznych nadácií, kde sa táto odvedená časť z daní odpíše. Slovensko
je v tomto prípade výnimkou. Daň z dedičstva sa u nás neplatí od roku
2000, keď ju v rámci daňovej reformy vláda zrušila.