Čína stráca dych, zatriasla i cenami ropy

Motor
svetovej ekonomiky pribrzdil na svoje dvojročné výkonnostné minimum.
Výroba v Číne začala trpieť slabnúcim apetítom po výrobkoch zo strany
Spojených štátov a Európy či vládnym škrtením inflácie. Paradoxne však z
toho môže profitovať zvyšok sveta.

Príkladom je ochromenie silného rastu cien ropy v Bangkoku: po správach o spomalení rastu produkcie ázijského obra sa cena ropy dokonca mierne znížila. Očakáva sa však, že do boja o nižšiu cenu čierneho zlata sa zapojí aj ďalší hráč.

„Barack Obama má uloženú viac ako miliardu
barelov ropy v strategických rezervách a je pripravený použiť ju na
ďalšie znižovanie ceny,“ hovorí analytik spoločnosti Capital Markets Vladimír Gešperík a upozorňuje, že na smeč Amerike nahráva tiež zvýšenie ťažby v Saudskej Arábii.

Rozhodujúci „žrút“

„Spomalenie rastu v Číne a agresívna politika v krajine konečne
prinášajú ovocie a znižujú dopyt po nerastných surovinách, čo tlačí na ceny
komodít. Deje sa tak takmer pri každej, o ktorú je aktuálne nižší
záujem,“ odhaľuje analytik širšie súvislosti. Najľudnatejšia krajina
sveta patrí medzi popredných globálnych odberateľov väčšiny komodít,
výkyvy v jej apetíte tak dokážu s cenami zamávať.

„Môžeme predpokladať, že vývoj cien bude s
tempom rastu čínskej ekonomiky súvisieť,“ dodáva Boris Hošoff zo
Slovenskej akadémie vied. Otázka pretrvávania boomu druhej najväčšej
ekonomiky sveta však nemá jasnú odpoveď. No je zrejmé, že napriek rýchlo
silnejúcej kúpnej sile domácich je krajina silne závislá od exportu.
„Úloha domáceho dopytu bude hrať v Číne čoraz dôležitejšiu úlohu. Tento
proces nemožno a ani netreba uponáhľať,“ povedal o trende vo vývoji
ekonomiky hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.

Nádejná Európa

Dôležitosť vývozu cítia aj domáci politici, ktorí sa snažia zabezpečiť
odbytištia. „Aj preto sa Čína napríklad angažuje v záchrane zadlžených
európskych ekonomík. Aby si zachovala trhy,“ odhaľuje Hošoff motiváciu
pri dotovaní starého
kontinentu. Okrem dlžníkov však môže kľúčovú úlohu zohrať aj Slovensko,
ktoré sa vďaka veľkému centru pre čínske firmy pri Senci môže stať
vstupnou bránou pre veľký biznis s Európou. Na druhej strane sa vláda
snaží viac či menej úspešne posilňovať aj domácu výrobu i dopyt.

Hrozba gréckej cesty
Skutočné problémy,
pre ktoré viacerí odborníci predpovedajú centrálne plánovanej ekonomike
turbulentné časy, však driemu vnútri krajiny. K chronicky známej
realitnej bubline, či postupne starnúcej populácii, o ktorú sa postaral
nezmyselný zákon jedného dieťaťa, sa pridáva aj problém s bankami.

Jim Antos, bankový analytik spoločnosti Mizuho Securities Asia,
na stránkach cnbc.com varuje, že do dvoch či troch rokov sa Čína môže
ocitnúť v pozícii dnešných Atén. Miestne banky totiž za posledné štyri
roky zdvojnásobili počet poskytnutých úverov, čo v kontexte ďalších
ekonomických ukazovateľov označil ako „učebnicový príklad úverovej
bubliny“. Rozhodujúce banky v krajine nemajú podľa neho dostatok
kapitálu, aby pokryli riziko spojené s takýmto nárastom úverov, ktoré
putovali vo veľkej miere aj lokálnym vládam. Viacero analytikov vidí
veľký problém aj vo veľkom rozdiele v životnej úrovni medzi východom a
západom.

Predpokladajú, že spomenuté problémy spolu s
narastajúcim odporom proti autoritárskej vláde budú zdrojom sociálnych
nepokojov. Za pravdu im dáva aj minulotýždňový protest v Hongkongu
namierený proti neúnosným cenám nehnuteľností vo veľkých mestách. „Čína
sa skôr či neskôr bude musieť pretransformovať na štandardnú demokraciu.
V určitom stupni ekonomického rozvoja už plánované hospodárstvo spolu s
neslobodou nedokáže naplno využívať potenciál krajiny,“ predpovedá
Gešperík.

Pri dobiehaní západného sveta ju pritom čaká
dlhá cesta. „Spolu s bohatnutím spoločnosti sa preferencie začnú
presúvať z rýchleho rastu k zlepšeniu sociálnych istôt, ekológie či
občianskych slobôd,“ uzatvára Tomáš Vlk z Patrie, podľa ktorého hrubý domáci produkt nie je jediný ukazovateľ, v ktorom musí Čína doháňať západné ekonomiky.