Čechom šliapeme na päty. Prečo sa však stále majú lepšie ako Slováci?

Ak by sa zahraničný investor rozhodoval, kde poklope základný kameň novej fabriky, zrejme by si vybral Českú republiku. „Praha je stále väčšie lákadlo pre investorov ako Bratislava. Slovensko je z pohľadu zahraničného investora ešte stále vnímané za menej rozvinutú krajinu v porovnaní s Českom,“ hovorí analytik Capital Markets Michal Fafrák.

Nedosahujeme priemer Únie

Na prvý pohľad to dokazujú aj čísla: český HDP na obyvateľa dosahuje 87 percent priemeru krajín EÚ, slovenský za ním pokrivkáva o desať percentuálnych bodov. Česká ekonomika má pritom o krok napred aj v ďalších oblastiach – či už je to tempo znižovania deficitu štátneho rozpočtu, alebo boj s nezamestnanosťou. Po zohľadnení kúpnej sily bola v roku 2015 výkonnosť slovenskej ekonomiky len 89 percent českej, no v roku 2013 to bolo až 92 percent.

Čechom dnes hrá do karát lepšia vymožiteľnosť práva či vyššia konkurencia na trhu, ktorá priamo ťahá nahor priemerné mzdy v národnom hospodárstve.

Podľa odborníkov máme za tým hľadať historické dôvody. „Rozdielny vývoj českého a slovenského hospodárstva je badateľný už od čias priemyselnej revolúcie. Česko patrilo k najrozvinutejším oblastiam habsburskej monarchie, čo sa prejavovalo nielen v priemyselnej výrobe, ale aj v poľnohospodárstve,“ hovorí Ján Štemberk z Fakulty humanitných štúdií Karlovej univerzity v Prahe. Naopak, modernizácia a industrializácia prišli na Slovensko až neskôr, dodáva.

Dnes sa rozdiely zmenšujú

Rozdiel je aj v tom, že po „rozvode“ našich krajín pokračovali Česi v už zabehnutých koľajach československej politiky, no Slovensko začínalo odznova. „Česko malo pred vstupom do Európskej únie lepšiu štartovaciu pozíciu ako Slovensko,“ potvrdzuje aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Napriek neľahkým podmienkam na začiatku sme aj tak poriadne šliapli do pedálov. „Rýchly rast HDP od roku 2000 a proeurópske reformy nám vyslúžili prezývku Tatranský tiger,“ pripomína Muchová.

A v podobnom duchu pokračujeme aj dnes. Máme jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík eurozóny. Na ukážku: minulý rok rástla naša ekonomika 3,8-percentným tempom, pod čo sa podpísali najmä veľké investície kvôli dobiehajúcim eurofondom. A počas prvých dvoch kvartálov tohto roka dosiahol rast HDP 3,4 percenta, čo označujú ekonómia aj naďalej za solídny rast. Slovensko je tak síce ešte stále oproti Česku o krok pozadu, no už mu pomaly začína šliapať na päty. „Rozdiely v ekonomických ukazovateľoch sú síce stále prítomné, ale v poslednom období sa znižujú,“ uzatvára Fafrák.

Lídri proti nezamestnanosti

Česi sú pred nami aj v znižovaní nezamestnanosti. Podľa údajov za október dosiahla u nich miera nezamestnanosti 3,9 percenta, čo je o 0,8 percentuálneho bodu menej než vlani. Česká vláda je v tomto ekonomickom ukazovateli najúspešnejšia spomedzi členských krajín EÚ. Podľa najnovších čísel európskeho štatistického úradu Eurostat má najnižšiu nezamestnanosť zo všetkých členských štátov. Predbehli tak Nemecko, Veľkú Britániu, Maďarsko alebo Maltu. „Nezamestnanosť sa dostáva na čísla, aké boli vykazované pred hospodárskou krízou, čo značí úplné zotavenie po kríze,“ hodnotí analytik Capital Markets Michal Fafrák. 

Rozdiely siahajú až do 90. rokov. „Českú republiku dlhodobo charakterizuje nižšia miera nezamestnanosti vrátane nízkej miery dlhodobej nezamestnanosti. Slovensko oproti tomu dlhodobo čelí problému štrukturálnej nezamestnanosti, ktorá sa prejavuje v relatívne vysokých mierach dlhodobej nezamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov,“ vysvetľuje hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Dodáva, že v posledných rokoch badať u nás skôr pozitívny vývoj a  čísla ľudí bez práce sa znižujú. Slovenská nezamestnanosť z novembra na úrovni 8,78 percenta je najnižšia za posledných osem rokov. Odborníci však opakovane kritizujú, že nezamestnanosť sa u nás sčasti znižuje aj pomocou štatistických metód, a nie reálnou politikou zamestnanosti.