Ak príde kríza, najviac utrpí priemysel

Odborník pritom
upozorňuje na to, že ohrození budú najmä ľudia vo výrobe a na stavbách.
„Kríza zasiahne práve proexportné odvetvia, najmä automobilový
priemysel, respektíve priemysel celkovo, a stavebníctvo,“ predpovedal
analytik Trim Broker Ronald Ižip.

Naopak, medzi menej rizikové odvetvia patria
IT a ďalšie sektory s vyššou pridanou hodnotou. Hospodárske noviny
prinášajú prehľad dosahov na osem sektorov v prípade, že u nás zavládne
ďalšia vlna krízy a ekonomika sa začne spomaľovať.

Stavebníctvo:
Stavebníctvo
je jedným z najrizikovejších sektorov v prípade hospodárskeho prepadu. V
roku 2009 sa odvetvie spomalilo takmer o 12 percent, prakticky sa
zastavila bytová výstavba a utlmili infraštruktúrne projekty. To sa
odzrkadlilo aj na zamestnanosti. O prácu prišlo zhruba 15-tisíc ľudí a
platy rástli len veľmi mierne. Po zohľadnení zdražovania dokonca mierne
klesli. Reálny pokles miezd hrozí aj v budúcom roku. Prípadná nová vlna
prepúšťania bude závisieť najmä od verejných investícií do výstavby
diaľnic a rýchlostných ciest. V prípade recesie by totiž sektor zrejme
nemohla potiahnuť výstavba domov a bytov.

Názor odborníka: Aj v čase oslabenia aktivity
na trhu rezidenčnej výstavby môže osud stavebníctva podporiť pokrok pri
viacerých plánovaných projektoch infraštruktúry. Otázka
je, nakoľko môže realizáciu a schvaľovanie ďalších ovplyvniť zmena
politickej situácie. Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank.

Práca úradníkov závisí od výsledkov volieb:
Verejný
sektor patril v minulosti medzi najistejšie odvetvia v hospodárstve.
Pred dvomi rokmi napriek zúriacej hospodárskej a finančnej kríze platy
zamestnancov rástli a zvyšoval sa tiež počet pracovných miest. Ľudia vo
verejných službách však pocítili krízu s časovým odstupom. Po zmene
vlády garnitúra Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) nariadila desaťpercentné
šetrenie na platoch, kvôli čomu stovky ľudí prišli o prácu. Podľa
štatistík sa však aj napriek tomu zvyšuje zamestnanosť vo verejnej
správe a v obrane. V druhom kvartáli 2011 pracovalo v tomto odvetví
takmer o 30-tisíc ľudí viac než koncom roku 2008. Prípadné ďalšie
prepúšťanie bude závisieť tiež od povolebnej situácie a skladby budúcej
vlády.

Názor odborníka: Hospodárskym oslabením
spôsobený pokles daňových príjmov zvyšuje tlak na optimalizáciu a škrty
na výdavkovej strane vrátane zamestnanosti vo verejnej správe. Vladimír
Vaňo, hlavný analytik Volksbank.

Veľké automobilky môžu krízu zvládnuť bez výpovedí
Pokles
dopytu v západnej Európe by spôsobil aj pokles počtu áut, ktoré Slováci
vyrobia a vyvezú do zahraničia. To sa prejavilo aj na prelome rokov
2008 a 2009, keď sa prudko prepadla priemyselná produkcia. To vo veľkých
firmách nemalo až taký dramatický dosah na zamestnanosť. Pracovné
miesta sa podarilo udržať najmä vďaka skráteniu výroby a takzvanému
flexikontu. Zamestnanci aj napriek nižším platom a kratšiemu pracovnému
času neprišli o miesto. Horšie to bolo v subdodávateľských firmách,
ktoré museli výrazne znižovať stavy.

Názor odborníka: Výhodou slovenských závodov
automobilového priemyslu je zameranie ich portfólia, najmä podiel
vozidiel nižšej a strednej triedy. Tieto „dobré autá pre zlé časy“
nepociťujú obdobie oslabenia až tak negatívne ako drahšie segmenty.
Počas recesie niektorí výrobcovia potvrdili, že napriek poklesu
celkového objemu predaných vozidiel sa zvýšil práve celkový trhový
podiel nákladovo efektívnejších modelov. Vladimír Vaňo, hlavný analytik
Volksbank.

Elektrotechnický priemysel už cíti prepad objednávok
Slovenské
fabriky v tomto sektore vyrábajú najmä pre spotrebiteľov v zahraničí.
Odvetvie počas krízy veľmi citlivo zareagovalo na pokles dopytu v
zahraničí, keď sa tržby prepadli takmer o 13 percent. Podobne ako v
prípade automobilového priemyslu, aj v elektrotechnickom sektore pomohlo
stlmiť dosahy krízy takzvané flexikonto a skrátenie pracovného času.
Rast platov v tomto roku môže prekonať infláciu, problematický je však
ďalší výhľad, pretože už dnes je viditeľný prepad objednávok.

Názor odborníka: Tu sledujeme recesiu už
teraz. Dopyt po plazmových televízoroch sa už vyčerpal. Prípadná recesia
by preto bola v tomto odvetví ešte citeľnejšia, ako to bolo v roku
2008. Vtedy sektor dokázal súperiť s krízou vďaka tomu, že výroba
plazmových TV a LCD obrazoviek prežíval boom napriek hospodárskemu
spomaleniu. Vladimír Gešperík, Capital Markets

Problémy exportérov by stiahli aj dopravné firmy
Štátna,
ako aj súkromná doprava priamo závisia od priemyselnej produkcie. V
prípade vypuknutia druhej vlny krízy hrozí, že sa zopakuje. alebo ešte
viac prehĺbi útlm dopravy na Slovensku. V roku 2009 sa to prejavilo tým,
že tržby v odvetví poklesli zhruba o 800 miliónov eur, teda o 15
percent. Pod zamestnanosť sa to podpísalo tiež, o prácu prišlo zhruba
šesťtisíc ľudí. Personálny prepad pokračoval aj v ďalšom roku. Platy sa
prakticky zmrazili na jednej úrovni, čo pre zamestnancov znamenalo
pokles životnej úrovne vzhľadom na rast cien. Čiastočné oživenie v tomto
roku môže byť len dočasné vzhľadom na hroziacu krízu.
Názor odborníka: Nákladná doprava spravidla stojí a padá na vývoji priemyselnej aktivity, pre ktorú je obslužnou činnosťou. V prípade hospodárskeho prepadu by zrejme poklesol dopyt po dopravných službách. Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank.

Malé a stredné firmy sú najzraniteľnejšie
Drobní
podnikatelia patria medzi najohrozenejšie skupiny v prípade krízy.
Jednotlivé dosahy však závisia aj od toho, v akom odvetví daná firma
pôsobí. Počas prvej vlny recesie na to doplatili najmä v obchode a
reštauračných službách. Súviselo to najmä s poklesom kúpyschopnosti
obyvateľstva. Prejavuje sa to až dodnes. Za posledné dva roky poklesli
tržby malých a stredných podnikov v týchto sektoroch až o 30 percent.
Prípadná druhá vlna recesie by spôsobila ešte väčší tlak na pokles
konkurencieschopnosti menších firiem v porovnaní s väčšími.

Názor odborníka: Malé a stredné firmy, ktoré
sú závislé od menšieho počtu zákazníkov, môžu byť zraniteľnejšie. Hoci
dokážu relatívne flexibilnejšie reagovať na obdobie hospodárskeho
oslabenia prepúšťaním, majú spravidla ťažšiu situáciu v prípade fixných
nákladov. Napríklad, ak im klesne využitie kapacity drahých technológií.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank.

IT sektor rastie aj napriek kríze
Patrí
medzi stabilné odvetvia, ktoré reagujú na hospodárske spomalenie
najmenej citlivo. Svedčí o tom aj rok 2009, keď zamestnanci v tomto
sektore zarobili viac
než rok predtým a zamestnanosť stúpla o desať percent. Počet pracovných
miest rástol aj v nasledujúcom roku 2010. Slovensko sa navyše v
ostatnom období stalo obľúbenou destináciou nadnárodných korporácií,
ktoré sem lákajú nižšie platy a vhodná logistická poloha.

Názor odborníka: Tento sektor slúži na
zefektívňovanie procesov, pričom obnova IT parku vo firmách môže byť
počas krízy iba odložená. No riziko pádov systémov robí z IT sektora
relatívne odolné odvetvie, najmä pri cenách,
za ktoré dokáže toto odvetvie fungovať na Slovensku. Kríza by možno
ešte podporila vznik nových miest po presunoch z krajín, kde je
ohodnotenie IT služieb podstatne vyššie ako u nás. Vladimír Gešperík,
Capital Markets

Ľudia začnú šetriť na úkor sektoru služieb
S
poklesom hospodárstva súvisí aj slabšia spotreba domácností a práve na
ňu je nadviazaný aj sektor služieb. Pred dvomi rokmi boli dosahy na
zamestnanosť podľa štatistiky mierne. Napríklad v ubytovacích a
stravovacích službách prišlo o prácu len tisíc ľudí, o rok na to
prepustili ďalších desaťtisíc ľudí. Celkovo to však nepredstavovalo ani
pol percenta celkovej zamestnanosti v odvetví. Omnoho horšie to bolo s
platmi. Tie totiž klesli v priemere zhruba o sedem percent.

Názor odborníka: Sektory, ktoré sú závislé od
domáceho dopytu, doplácajú v čase hospodárskeho oslabenia nielen na
zhoršenie objektívnej príjmovej situácie domácností, ale aj na
subjektívne vnímanie budúcich vyhliadok. Zníženie spotrebiteľskej dôvery
vedie k zvýšenému sklonu k úsporám na úkor spotreby. Obdobie
hospodárskeho spomalenia tak sektor služieb pociťuje intenzívnejšie
nielen pre situáciu domácností, ktoré prídu o príjem, ale aj pre zvýšenú
šetrnosť tých, ktorých objektívna situácia sa nezhoršila. Vladimír
Vaňo, hlavný analytik Volksbank.